bremeno (bás. a zastar. i bremä), -na, -mien str.
1. fyzicky ťažká vec; ťarcha: nosiči ťažkých bremien; dvíhať, niesť b.;
fyz. sila, ktorou je zaťažený nosník;
tel. ťažký cvičný predmet na dvíhanie;
2. ťažká povinnosť, starosť, trápenie: daňové b-á; b. života (Kal.); bola mužovi neznesiteľným bremenom (Vans.); pren. obťažkaný bremenom starých predsudkov (Kuk.)
● niesť, nosiť (ťažké) b. mať (ťažkú) povinnosť; (ťažké) b. spadlo mu z krku (z väzov) zbavil sa (ťažkej) povinnosti, starosti; uvaliť, zvaliť na niekoho (ťažké) b. ťažkú povinnosť; Zhodil zo seba ťažké bremä a starosť (Kuk.) zbavil sa starosti, nepríjemnej povinnosti. Ťažké bremeno odpadlo mu z duše (Vaj.) zbavil sa trápenia, starostí