breh -u m.
1. pevná zem pozdĺž vodnej plochy: b. rieky, jazera, mora; piesočnatý b.; voda vystúpila z b-ov vyliala sa
2. kopec, stráň, svah, úboč: ísť dolu b-om, hore b-om
● → tichá voda b-y myje, podmýva;
briežok -žka, briežik -a m. zdrob. k 2
breh -hu pl. N -hy m. 1. ▶ pás pevnej zeme pozdĺž vodnej plochy: skalnatý, piesočnatý b.; morský b.; brehy rieky; ľavý, opačný, západný b. jazera; doplávať, vystúpiť na b.; vytiahnuť čln na b.; mesto leží na obidvoch brehoch rieky; rieka vystúpila z brehov rozvodnila sa; Špeciálnu konštrukciu spustili do mora štyri kilometre od brehu. [NP 1988]; pren. Na druhom ideovom brehu stál zástup predovšetkým nemeckých historikov. [M. Kučera] majúcich opačný názor 2. ▶ naklonená časť terénu; syn. svah, úboč, stráň: stúpať hore brehom; spúšťať sa dolu brehom; Kdeže u nás družstvo, na takých brehoch. [V. Mináč] ◘ parem. tichá voda brehy myje/podmýva zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť ▷ briežok -žka pl. N -žky, briežik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: mierny, strmý, trávnatý, holý b.; spúšťať sa z briežka; cesta vedie hore briežkom; brežisko -ka -žísk s., v sg. i m. zvel.: strmé b.
breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli • strana • bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky
2. p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
breh, -u m.
1. stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: pravý, ľavý b. rieky, morský b.; na b-u rieky, mora; rieka vystúpila z b-ov vyliala sa; loď priplávala k b-u; mesto leží na ľavom b-u rieky na ľavej strane
● tichá voda brehy myje (podmýva) (prísl.) o tichom človeku so skrytými zlými vlastnosťami;
2. úboč, stráň, kopec, vrch: ísť, bežať dolu b-om, hore b-om;
brehový príd.;
briežok, -žka/-žku i briežik, -a m. zdrob. k 2
(jeden) breh; (bez) brehu; (k) brehu; (vidím) breh; (ó) breh!; (o) brehu; (s) brehom;
(tri) brehy; (bez) brehov; (k) brehom; (vidím) brehy; (ó) brehy!; (o) brehoch; (s) brehmi;