breh, -u m.
1. stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: pravý, ľavý b. rieky, morský b.; na b-u rieky, mora; rieka vystúpila z b-ov vyliala sa; loď priplávala k b-u; mesto leží na ľavom b-u rieky na ľavej strane
● tichá voda brehy myje (podmýva) (prísl.) o tichom človeku so skrytými zlými vlastnosťami;
2. úboč, stráň, kopec, vrch: ísť, bežať dolu b-om, hore b-om;
brehový príd.;
briežok, -žka/-žku i briežik, -a m. zdrob. k 2