Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

breh -u m.

1. pevná zem pozdĺž vodnej plochy: b. rieky, jazera, mora; piesočnatý b.; voda vystúpila z b-ov vyliala sa

2. kopec, stráň, svah, úboč: ísť dolu b-om, hore b-om

→ tichá voda b-y myje, podmýva;

briežok -žka, briežik -a m. zdrob. k 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
breh ‑u m.; brehový

breh -hu pl. N -hy m. 1.pás pevnej zeme pozdĺž vodnej plochy: skalnatý, piesočnatý b.; morský b.; brehy rieky; ľavý, opačný, západný b. jazera; doplávať, vystúpiť na b.; vytiahnuť čln na b.; mesto leží na obidvoch brehoch rieky; rieka vystúpila z brehov rozvodnila sa; Špeciálnu konštrukciu spustili do mora štyri kilometre od brehu. [NP 1988]; pren. Na druhom ideovom brehu stál zástup predovšetkým nemeckých historikov. [M. Kučera] majúcich opačný názor
2. ▶ naklonená časť terénu; syn. svah, úboč, stráň: stúpať hore brehom; spúšťať sa dolu brehom; Kdeže u nás družstvo, na takých brehoch. [V. Mináč]
parem. tichá voda brehy myje/podmýva zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť
briežok -žka pl. N -žky, briežik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: mierny, strmý, trávnatý, holý b.; spúšťať sa z briežka; cesta vedie hore briežkom; brežisko -ka -žísk s., v sg. i m. zvel.: strmé b.

breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

2. p. svah


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

breh, -u m.

1. stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: pravý, ľavý b. rieky, morský b.; na b-u rieky, mora; rieka vystúpila z b-ov vyliala sa; loď priplávala k b-u; mesto leží na ľavom b-u rieky na ľavej strane

tichá voda brehy myje (podmýva) (prísl.) o tichom človeku so skrytými zlými vlastnosťami;

2. úboč, stráň, kopec, vrch: ísť, bežať dolu b-om, hore b-om;

brehový príd.;

briežok, -žka/-žku i briežik, -a m. zdrob. k 2

Morfologický analyzátor

breh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) breh; (bez) brehu; (k) brehu; (vidím) breh; (o) brehu; (s) brehom;

(dva) brehy; (bez) brehov; (k) brehom; (vidím) brehy; (o) brehoch; (s) brehmi;

Breh Breh Břeh Břeh
breh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) breh
G (bez) brehu
D (k) brehu
A (vidím) breh
L (o) brehu
I (s) brehom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) brehy
G (bez) brehov
D (k) brehom
A (vidím) brehy
L (o) brehoch
I (s) brehmi

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MARTINSKÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZLATÉ MORAVCE
Urbanonymum POVAŽSKÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEREĎ
Urbanonymum VNÚTORNÝ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum VONKAJŠÍ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor