bratanec, bratranec -nca m. syn otcovho al. matkinho súrodenca;
bratanček, bratranček -a mn. -ovia m. zdrob.
bratanec, bratranec -nca pl. N -nci m.
bratanec, bratranec -nca pl. N -nci m. ▶ syn otcovho al. matkinho súrodenca: mať veľa bratrancov a sesterníc; bratanec z tretieho kolena [Vč 1971]; Prezradím ti to, lebo si mi bratranec. [P. Jaroš]; Mal vo zvyku stáť pri niektorom z mojich bratancov a svojským spôsobom sa s nimi zhovárať. [M. Zelinka] ▷ bratanček, bratranček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: počastoval bratrančekov cukríkmi
bratranec i bratanec, -nca m.
1. strýcov, ujcov al. tetin syn;
2. zastar. synovec;
bratranček i bratanček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
bratanec i bratranec m. (braťaňec, braťeňec, bratrnec) 1. csl syn súrodenca otca al. matky: Som prišel domoch a prišel tež moj braťanec (Dol. Kubín); Ve_ti máž velé bratrncó! (Kameňany REV); Mán trich bratrancou (Pukanec LVI); Ból richtár, najvačí boháč a ešče ból mójho oca bratranec (Ružindol TRN); Apa, ná čo ste u_zabulli, že oni sa bratraňec a sestraňica? (Lapáš NIT); Braceňec je sin ocoveho brata abo macerinej śestri (Spiš. Štvrtok LVO); Ľem mladie hvaria bratraňec, stare hvaria bratňak a najstarše pobracim (Žakarovce GEL); Moj bratraňec śe na tebe pital a ce zochabil pozdravic (Žalobín VRN); braťaňec (Pucov DK); braťeňec (Čierny Balog BRE) 2. súrodencov syn, synovec: Muoj brad má len jenneho sina, to mi je brataňec (Návojovce TOP)
bratranec p. bratanec