bratanec, bratranec -nca m. syn otcovho al. matkinho súrodenca;
bratanček, bratranček -a mn. -ovia m. zdrob.
bratanec, bratranec -nca pl. N -nci m. ▶ syn otcovho al. matkinho súrodenca: mať veľa bratrancov a sesterníc; bratanec z tretieho kolena [Vč 1971]; Prezradím ti to, lebo si mi bratranec. [P. Jaroš]; Mal vo zvyku stáť pri niektorom z mojich bratancov a svojským spôsobom sa s nimi zhovárať. [M. Zelinka] ▷ bratanček, bratranček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: počastoval bratrančekov cukríkmi
synovec bratov al. sestrin syn: mám dvoch synovcov a jednu neter • zastar. bratanec (bratov syn) • nár. bratovec (bratov syn) • zastar. sestrenec (sestrin syn)
bratanec p. bratranec
bratranec i bratanec, -nca m.
1. strýcov, ujcov al. tetin syn;
2. zastar. synovec;
bratranček i bratanček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
(jeden) bratanec; (bez) bratanca; (k) bratancovi; (vidím) bratanca; (ó) bratanec!; (o) bratancovi; (s) bratancom;
(dvaja) bratanci; (bez) bratancov; (k) bratancom; (vidím) bratancov; (ó) bratanci!; (o) bratancoch; (s) bratancami;