bradatý príd. majúci bradu (význ. 2, 3): b-á tvár
bradatý -tá -té príd.
bradatý -tá -té príd. 1. ▶ ktorý nosí bradu, ktorý má na brade dlhé chlpy: b. starec; fúzatý a b. chlap; bradatá mužská tvár; celý zbor bradatých černokňažníkov [A. Baláž]; Rozprávka, ktorú vymyslel bradatý básnik. [Ľ. Feldek]; bot. zvonček b. Campanula barbata 2. 2. st. -tejší expr. ▶ ktorý existuje a je známy už veľmi dlho: bradaté vtipy, triky, pravdy staré; b. rekord platný už veľmi dlho; Bradaté povery. Dúfam len, že im neveríte. [A. Chudoba]
bradatý príd. ktorý nosí bradu, t. j. vlasy na brade, s dlhou bradou: b. chlap, b. starec, b. rabín; b-á tvár; Koza vytŕčala bradatú hlavu. (Podj.)
bradatý príd. majúci bradu: Ket stretňeš rano bradateho, sčasce budzeš cali dzeň mac (Babin Potok SAB); bradatí chlap (Hor. Lehota DK); bradatí (Lukáčovce HLO, Lamač BRA)
bradatý príd majúci veľkú, dlhú bradu: muž stary, bradatý a wlasaty (SP 1696); bradatý sem člowek, juž sem sa ostaeal (ASL 1701); bradatý gako cap, kozel: bradatá hwézda, metla na nebi kométa, vlasatica (KS 1763)