Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

brať berie berú -ný/-tý nedok.

1. chytať rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať): b. knihu zo stola; neber nič do rúk! b. dieťa na ruky, b. dievča do tanca; b. liek užívať

2. zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím), odcudzovať, op. dávať: b. niekomu majetok; bohatým b. a chudobným dávať; b. niekomu prácu z rúk, jedlo od úst; b. niekomu krv odoberať; b. niekomu život vraždiť; nik ti to neb-ie i pren. neupiera

3. (pravidelne) odoberať (za peniaze), kupovať: b. mlieko v mliekarni; b. z družstva naturálie

4. prijímať ako svoje, do vlastníctva, dostávať, získavať: b. vysoký plat; hovor. otec b-ie desaťtisíc má plat; b. štipendium, b. úplatky; keď dávajú, ber! kde na to b-š čas? nachádzaš; hovor. kde, odkiaľ to b-š? kde si sa to dozvedel?

5. prijímať k sebe (do spoločnosti, do kolektívu ap.): b. študentov na byt; b. deti so sebou (na výlet ap.)

6. odvádzať na zákl. zákona, rozhodnutia ap.: b. chlapcov na vojnu, b. vykrádačov do väzby

7. odnášať, strhávať so sebou: voda b-ie pôdu, vietor b-ie strechy; neos. autá b-lo do priekopy

8. zaberať, reagovať: ryby b-ú chytajú sa na vnadidlo; britva neb-ie neholí

9. chápať, rozumieť, vykladať si: (ne)b. niekoho, niečo vážne, doslova; b. niečo na seba, osobne

10. hovor. b. na niekoho dvoriť niekomu

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A): b. koniec končiť sa; b. skazu kaziť sa; b. mieru niekomu zisťovať rozmery (u krajčíra ap.); hovor. b. zákrutu stovkou rezať; (ne)b. niečo na vedomie (ne)všímať si; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným; b. ohľad, zreteľ na niečo, niekoho prizerať na niečo, niekoho; b. do úvahy niečo prizerať na to; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. niekoho, niečo do ochrany, pod ochranu chrániť; b. si niečo, niekoho na pomoc pomáhať si; b. na seba podobu niečoho, niekoho premieňať sa; hovor. b. niečo späť odvolávať

b. si niekoho, niečo na → mušku; b. niekoho na paškál dohovárať mu; b. → rozum do hrsti; b. → nohy na plecia; b. dva schody naraz ponáhľať sa; b. niekoho za → slovo; expr. kričí, akoby ho na nože bral(i) veľmi; b. si niečo k → srdcu; kniž. b. niečo za → bernú mincu; b. Božie meno nadarmo hrešiť; kde nič nie je, tam ani smrť neb-ie; b. niekoho na milosť odpúšťať mu; b. niečo na ľahkú váhu zľahčovať; expr.: čerti ho b-ú, zlosť ho berie jeduje sa; nech ho parom, čert b-ie, čert ho ber! vyj. rezignáciu, ľahostajnosť;

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
brať berie berú bral braný/bratý nedok.; brať sa; brať si

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný/bratý branie/bratie nedok. 1. (čo, koho) ▶ chytať rukami al. nástrojom a istý čas (pevne) držať al. premiestňovať: b. veci zo stola; b. dieťa na ruky; b. batoh na chrbát; b. tovar z regála; b. si jedlo z misy vidličkou; neber nič do rúk!; Nakoniec nevydržala a bielučkými rukami brala kusy uhlia. [P. Jaroš]; Berie hlavu do dlaní a skuhravo sa priznáva. [M. Urban]berte si! ponúkanie pri jedle
2. (komu čo; čo (odkiaľ)) ▶ dávať odniekiaľ preč; syn. odnímať, odoberať; op. dávať: b. pacientovi krv (zo žily); b. včelám med; b. vzorky z tovaru, z mlieka; b. vzorky vody; Päť ľudí s detektormi chodilo po priestranstve a čo zapípalo, to brali. [Pd 1994]
3. (komu čo; oslash;) ▶ zbavovať vlastníctva, neoprávnene si niečo prisvojovať; syn. odcudzovať, kradnúť: b. niekomu majetok; b. z cudzieho, zo spoločného; neber nič, čo ti nepatrí; Jánošík bohatým bral a chudobným dával; Chceli len stínať, strieľať, občas i drancovať vo veľkom a vo veľkom brať, bez dávania, bez pomyslenia na zajtrajšok. [M. Urban]
4. (komu čo) ▶ zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), pripravovať niekoho o niečo; op. dávať: b. niekomu ilúzie, nádej, odvahu, presvedčenie; b. niekomu prácu; nik ti to (právo) neberie neupiera; Bralo mi to pokoj, nedalo mi to spať. [Vč 1971]; Neberme im šancu, ktorú časť z nich naozaj úprimne žiada. [NP 1983]
5. (čo;
oslash;) ▶ nadobúdať ako vlastníctvo, ako odmenu za istý výkon a pod.; prijímať ako svoje; syn. dostávať: b. plat, prémie; b. štipendium; b. podporu v nezamestnanosti poberať; stíhať niekoho za branie úplatkov; za opravu topánok berie sto korún; bral tridsaťtisíc mesačne dostával ako plat
6. (čo) ▶ (pravidelne) nadobúdať, získavať za peniaze; syn. kupovať: b. benzín; b. auto na lízing; b. hodiny angličtiny, tanca platiť si; čo si berieš?; Mlieko berieme z horárne na kraji dediny. [K. Jarunková]; Berieme tovar bez toho, aby sme vedeli, akú kvalitu kupujeme. [NP 1987]
7. (koho, čo ako) ▶ vysvetľovať si, chápať niečo istým spôsobom; posudzovať niekoho, niečo istým spôsobom: b. niekoho vážne, s rezervou; b. niečo doslova, osobne, žartom; b. horoskopy ako zábavu; berte to ako fakt; neber to ako urážku; táto norma sa neberie až tak prísne; neviem, ako to mám b.; Musíš ma brať len takú, aká som. [V. Šikula]; Chlapec pílil drevo. Bral svoju robotu ako samozrejmosť. [I. Habaj]
8. (koho, čo) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom k sebe do spoločnosti, do zamestnania, do užívania, na istú úpravu a pod.: b. podnájomníkov; b. byt do prenájmu; b. nových pracovníkov; b. deti, psa niekam so sebou; berieme len čisté fľaše v obchode; Ktovie, či berú do čistiarne aj ruksaky? [V. Šikula]; Po druhý raz si ženu na služobnú cestu neber. [R. Sloboda]; Povedala si, že to skúsi na stavebnej fakulte, kde vraj berú aj bez prijímačiek. [Pd 1994]
9. (čo) ▶ prijímať liečivé látky; syn. užívať: b. antibiotiká; berie tabletky na spanie; berte denne malé dávky vitamínov A, C a E; Ak dieťa začne brať drogu, ide takmer bez výnimky o zlyhanie rodiny. [Sme 1994]
10. (koho (kam)) ▶ odvádzať na základe zákona, rozhodnutia, násilím a pod.: b. obvineného do väzby; b. chlapcov na vojnu; trestný čin brania rukojemníkov; Druhý raz ho beriete do zajatia. [L. Ťažký]
11. (čo) ▶ silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. odnášať: voda brala všetko; prievan berie papiere zo stola; neos. zo zákruty ich bralo rovno do jarku [P. Hrúz]; pren. Vietor jej trepotal, šľahal vlasmi, bral jej od úst smiech. [A. Bednár]
12. (ø; na koho, na čo) ▶ aktívne sa prejavovať, dobre, živo reagovať (na istý popud); syn. zaberať: kosa, britva, holiaci strojček dobre berie; ryby berú chytajú sa na návnadu; b. na niekoho prejavovať záujem o niekoho (opačného pohlavia), dvoriť niekomu
13. (čo) ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, obdiv a pod.) s veľkým úsilím dosahovať, získavať; syn. nachádzať: kde na to berieš čas, silu, trpezlivosť, odvahu?
14. hovor. (čo) ▶ prijímať so súhlasom, s uspokojením; syn. uznávať, rešpektovať: to beriem súhlasím; vaše výsledky berieme; berieme len víťazstvo; Ak by mi niekto pred majstrovstvami povedal, že získame tri štvrté miesta, vďačne by som ich bral. [Pd 1995]
15. hovor. (koho na čo/do čoho) ▶ pociťovať nutkanie: bralo ho do kýchania, na dávenie; Tak ma berie na spanie, že už ani na oči nevidím. [M. Zimková]; Priznám sa, bralo ma do smiechu. [Pd 1994]
16. hovor. (čo) ▶ dať, navliecť na seba, obliecť, obuť; vziať so sebou (oblečenie, obuv a pod.): ber si čiapku, rukavice; neber si ten starý sveter; berte si dáždniky; Potreboval som behať najmä do kopcov, nuž som si ani nebral tretry. [Pd 1994]
17. hovor. (koho, čo) ▶ robiť zábery fotografickým aparátom, kamerou; syn. snímať: b. niekoho z profilu, spredu, zblízka
18.ako formálne sloveso vyjadruje dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: b. mieru odmeriavať; b. na seba podobu niekoho, niečoho premieňať sa; b. niečo do úvahy zohľadňovať to; b. niečo (zodpovednosť, neúspech, vinu a pod.) na seba pripisovať si; b. na vedomie všímať si; hovor. beriem to späť odvolávam, čo som povedal; b. niekoho, niečoho pod ochranu chrániť; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným ↗ i fraz.; b. ohľad, zreteľ na niekoho, niečo prizerať na niekoho, niečo; b. si dovolenku čerpať; b. si niekoho, niečo na pomoc pomáhať si; b. si pôžičku, úver požičiavať si; b. si prácu domov vykonávať pracovné povinnosti doma; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. skazu kaziť sa; b. telefón ohlasovať sa na zvoniaci telefón; b. zákrutu, zatáčku skracovať si cestu vnútorným oblúkom
fraz. kričí, akoby ho na nože brali veľmi; brať Božie meno nadarmo hrešiť; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; brať niečo športovo prijímať neúspech bez prílišných emócií; brať niečo za bernú mincu veriť tomu; brať niečo zaradom nevyberať si; brať niekoho na milosť odpúšťať mu; brať niekoho na paškál dohovárať mu; brať niekoho na zodpovednosť požadovať vysvetlenie; brať niekoho za slovo využiť i zneužiť jeho výroky; brať niekomu vietor z plachiet znemožňovať mu činnosť; brať nohy na plecia začať utekať; brať rozum do hrsti hľadať riešenie, intenzívne rozmýšľať; brať si niečo k srdcu pripisovať niečomu veľký význam a citovo to prežívať; brať si niečo na svedomie pripisovať si zodpovednosť; brať si niekoho, niečo na mušku sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; brať všetkými desiatimi s radosťou; brať skazu spieť k zlému koncu, k zániku; expr. čerti ho berú al. zlosť ho berie jeduje sa; neberie to konca čo trvá zbytočne (nezmyselne a rozčuľujúco) dlho; nech to parom/čert berie! al. čert to ber! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; niekoho to berie vyvádza z rovnováhy; už mu neberie a) nechutí, nežiada sa mu b) nevládze; odkiaľ to berieš? kde si sa to dozvedel? ◘ parem. Katarína hudcom husle berie (25. november) začína sa zima; kde nič nie je, tam ani smrť neberie; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš; sladšie je dať, než brať
opak. brávať -va -vajú -val; dok.vziať, zobrať


brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4zobrať sa, k 1, 2pobrať sa, k 3, 4 ivziať sa


brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si branie si/bratie si nedok. (koho) ▶ uzatvárať sobáš s niekým: koho si to berie?; berie si kolegyňu; neber si toho sukničkáraberiete si tu prítomnú slečnu XY za manželku?/tu prítomného pána XY za manžela? formula v rámci svadobného obradu ▷ opak. brávať si -va si -vajú si -val si; dok.zobrať si, vziať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stolesnímaťhovor. brať: berie, sníma nevestu z profiluexpr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitostihovor. cvakať


habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

3. p. brať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brať1, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa


brať2, -te ž. hromad. bás. zastar. bratia: Lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji, to že mi padni, ako víťazom pristojí (Chal.)

Morfologický analyzátor

brať nedokonavé sloveso
(ja) beriem VKesa+; (ty) berieš VKesb+; (on, ona, ono) berie VKesc+; (my) berieme VKepa+; (vy) beriete VKepb+; (oni, ony) berú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bral VLesam+; (ona) brala VLesaf+; (ono) bralo VLesan+; (oni, ony) brali VLepah+;
(ty) ber! VMesb+; (my) berme! VMepa+; (vy) berte! VMepb+;
(nejako) berúc VHe+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať_1 brať brať_2 brať brať_3 brať brať_4 brať brať_5 brať brať_6 brať brať_7 brať brať_8 brať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor