brat -a mn. -ia m.
1. súrodenec muž. pohlavia: (ne)vlastný b., starší b.
2. označenie al. oslovenie muž. člena niekt. organizácií, ev. cirkvi, rehôľ: rehoľný b. fráter
3. príslušník toho istého al. príbuzného národa: naši slovanskí b-ia
4. zdravotný b. stredný zdravotnícky pracovník; ošetrovateľ
● medzi (nami) b-mi v priateľskom prostredí;
bratský príd.: b-á pomoc; b-é národy, krajiny spriaznené; b-é vzťahy priateľské;
bratsky prísl.;
braček -a mn. -ovia m.
1. zdrob. k 1
2. mn. i -ovci (v dôvernom oslovení) priateľ, kamarát: milý b., b. môj
braček -ka pl. N -kovia m. 1. zdrob. ▶ malý brat, mužský súrodenec v detskom veku: mladší, trojročný b.; starať sa o bračeka; hrať sa s bračekmi; Môj braček celý čas jediný nehompáľal nohami. [M. Figuli] 2. hypok. pl. N i bračekovci ▶ dobrý priateľ, kamarát (často v oslovení): pomôžte mi, bračekovia; Ja som, braček, už piaty rok na vojne. [V. Mináč]; Akože vám ja budem chytať, bračekovci, keď ma bolí noha? [Ľ. Feldek]; iron. Lenže počkajte, bračekovci, ešte sme sa neporátali. [D. Chrobák]
brat -ta pl. N -tia m. 1. ▶ súrodenec mužského pohlavia: mladší, starší b.; nevlastní, pokrvní bratia; deliť sa s bratom; Objala ho okolo krku ako rodného brata. [H. Zelinová]; Sediaci ľudia sa na seba ponášajú ako bratia. [R. Jašík] 2. ▶ označenie al. oslovenie člena niektorých organizácií, spoločenstiev, združení evanjelických cirkví, reholí: milí bratia a sestry, stretli sme sa v tomto chráme; A tí dvaja misijní bratia z Močenka, s krížikmi v rukách, chodili po palube. [D. Tatarka]; Nastalo ticho, prerušované len tlmeným spevom zhromaždených bratov z vnútra kláštora. [J. Hrušovský]; cirk. rehoľný b. rehoľník laik, fráter; oltárny b. kňaz vo vzťahu k inému kňazovi □ solúnski bratia vierozvestcovia Konštantín a Metod; bratia v Kristu, bratia a sestry oslovenie veriacich kňazom v niektorých cirkvách 3. ▶ príslušník tej istej skupiny, toho istého al. príbuzného národa: naši slovanskí bratia; hist. páni bratia vzájomné oslovovanie zemanov; Boli to ich bratia v utrpení, trpeli za tú istú vec. [V. Mináč] □ zdravotný brat stredný zdravotnícky pracovník, ošetrovateľ ◘ fraz. medzi [nami] bratmi a) v priateľskom prostredí b) otvorene povedané ▷ zdrob. ↗ braček
braček 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1
brat 1. súrodenec mužského pohlavia • expr. braček: môj mladší brat, braček • poet. bratec
2. p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
braček, -a, mn. č. -ovia m.
1. hovor. mužský súrodenec v detskom veku, malý brat: maličký, najmladší b.; Malý braček v perinke vreští na plné ústa. (Hor.) V rodine pribudne zas o jedného bračeka. (Ráz.)
2. fam. mn. č. -ovia i -ovci (v dôvernom oslovení) dobrý priateľ, kamarát: Čo vás sem priviedlo, bračekovci! (Vans.) Závisť ťa pasie, milý braček. (Jégé) Bračekovci moji, zahučí, dobrú noc. (J. Kráľ)
(jeden) braček; (bez) bračeka; (k) bračekovi; (vidím) bračeka; (ó) braček!; (o) bračekovi; (s) bračekom;
(dvaja) bračekovia; (bez) bračekov; (k) bračekom; (vidím) bračekov; (ó) bračekovia!; (o) bračekoch; (s) bračekmi;