Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

brúsiť -i nedok.

1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu

2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy; b-ené sklo

3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus

4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami

b. si → zuby na niečo, na niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
brúsiť ‑i ‑ia nedok.

brúsenie -ia s. 1. tech. ▶ opracúvanie materiálu brúsnym nástrojom, ktorý postupne uberá čiastočky jeho povrchu: b. kovu, skla, parkiet
2. poľov. ▶ štvrtý verš v slohe tokajúceho hlucháňa podobný zvukom vznikajúcim pri brúsení kosy oslou
▷ ↗ i brúsiť


brúsiť -si -sia brús! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo) ▶ robiť ostrým nejaký nástroj; syn. ostriť: b. nôž, nožnice, sekeru, kosu; Mladík v bielom plášti a s rúškom na ústach začal brúsiť britvu. [I. Kšiňan]
2. (čo) ▶ mechanicky opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku, do nejakého tvaru; syn. obrusovať, vybrusovať: b. sklo, diamanty; b. drevo, parkety
3. (čo) ▶ robiť niečo dokonalejším (cvičením, starostlivosťou, prepracúvaním v detailoch); syn. cibriť, pestovať: b. si štýl; b. vkus; Večery boli chvíle, keď rozkvitali myšlienky a zaznievalo slovo, slovo sa brúsilo, kovala sa reč, aby jazykový prejav nadobudol krásu a čistotu. [A. Habovštiak]; Skúšali sme nové taktické variácie a teraz už iba brúsime techniku a fyzickú prípravu. [Vč 1964]
4. hovor. expr. (po čom/čím) ▶ chodiť, chodievať s istým zámerom, túlať sa: b. po obchodoch; Brúsili sme po meste až do úmoru ako turisti. [KŽ 1965]; A tak teraz sám brúsim po hore. [P. Jaroš]; Brúsili teda v rámci výcviku po okolitých poliach. [M. Zelinka]; Divá húska sivým nebom brúsi. [L. Vadkerti-Gavorníková]
fraz. brúsia si jazyky klebetia; brúsiť si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho
opak. brúsievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3vybrúsiť, k 1 inabrúsiť


nabrúsiť -si -sia nabrús! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo) ▶ pomocou brúsa, ocieľky a pod. upraviť hranu, reznú plochu kovového predmetu, nástroja tak, aby bola ostrá; syn. naostriť; op. zatupiť: n. kosu osličkou; n. sekeru, britvu; dať si n. korčule; dobre nabrúsená čepeľ; pred zakáľačkou sa dôkladne nabrúsili všetky nože; zaplatiť za nabrúsenie nožníc; Kováč si nabrúsil krivák, rozkázal učňovi rozdúchať kováčske mechy. [V. Šikula]; pren. textársky jazyk sa nabrúsi pri čítaní kvalitnej beletrie vycibrí
2. (čo) ▶ brúsením odstrániť dorastajúcu zrohovatenú hmotu a tak upraviť do požadovaného tvaru, naostriť; syn. zabrúsiť, obrúsiť: mačka si nabrúsila pazúriky na škrabadle; Pred vypustením do prírody treba orla dobre vykŕmiť, nabrúsiť mu pazúry a odčerviť ho. [VNK 2001]
3. expr. (koho (čím)) ▶ vyvolať v niekom hnev, zlosť, nahnevať, podráždiť; syn. najedovať, napáliť, nasrdiť: n. učiteľa hlúpymi poznámkami; Škótskeho kouča nabrúsil najmä postoj lavičky hostí, ktorá zákrok rakúskeho hráča s kapitánskou páskou obhajovala. [Sme 2008]
nedok. k 1, 2brúsiť

brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

porov. aj kopať

2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

3. p. ohovárať 4. p. biť 2


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


pilovať obrábať pilníkom • pilníkovať: pilovať, pilníkovať si nechtybrúsiťobrusovať: majster ručne brúsi, obrusuje každú súčiastku


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brúsiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) robiť ostrým, ostriť, zaostrovať, naostrovať: b. nôž, britvu, kosu, sekeru

hovor.: b. si zuby na niečo, na niekoho robiť si chuť, strojiť sa na niečo, na niekoho; b. si jazyky klebetiť;

2. (čo) hladiť, vyhládzať, uhládzať, hladením opracúvať: b. sklo, diamanty; brúsené sklo, brúsené drahokamy, brúsené oceľové valčeky;

3. (čo) cibriť, zjemňovať, pestovať, zdokonaľovať: b. svoju reč, štýl, vkus ap.; Za základ svojho spisovného jazyka štúrovci si vzali jazyk ľudový, museli ho brúsiť. (Fel.)

4. hovor. expr. chodiť, blúdiť, túlať sa: (Jerguš) brúsil podrastom sem a ta. (Ondr.) Kde sa moceš, kade brúsiš? (Podj.) Ktovie, kade takí chlapci po nociach brúsia. (Jégé); b. po poli (Gráf);

opak. brúsievať, -a, -ajú;

dok. k 1 nabrúsiť, k 3 vybrúsiť

Morfologický analyzátor

brúsiť nedokonavé sloveso
(ja) brúsim VKesa+; (ty) brúsiš VKesb+; (on, ona, ono) brúsi VKesc+; (my) brúsime VKepa+; (vy) brúsite VKepb+; (oni, ony) brúsia VKepc+;

(ja som, ty si, on) brúsil VLesam+; (ona) brúsila VLesaf+; (ono) brúsilo VLesan+; (oni, ony) brúsili VLepah+;
(ty) brús! VMesb+; (my) brúsme! VMepa+; (vy) brúste! VMepb+;
(nejako) brúsiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor