Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

brázda -y brázd ž.

1. jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká b.; vyorať b-u i fraz. vykonať v niečom (ako prvý) veľa pozitívneho

2. ryha: b. na hladine za loďou; b-y na čele, na tvári; meteor. b. nízkeho tlaku pretiahnutá tlaková níž;

brázdička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
brázda ‑y brázd ž.; brázdový; brázdička ‑y ‑čiek ž.

brázda -dy brázd ž.

brázda -dy brázd ž. 1.jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká, plytká b.; vyorať prvú, hlbokú brázdui fraz.; Ťažkým klátivým krokom v obrovských bagančiach kráčal po brázdach na poli. [V. Ferko]; poľnohosp. hrubá b. pôda po vykonaní orby
2. ▶ dlhšia, úzka vyhĺbenina rozličného pôvodu, vyrytá čiara; syn. ryha: brázdy na vode, na hladine po prechádzajúcom plavidle; brázdy na mozgovej kôre; brázdy na snehu; brázdy na tvári, na čele hlboké vrásky; lúka s vychodenými cestičkami, pretkanými hlbokými brázdami po prudkých dažďoch [Sme 1995]; Ostala mu po zranení len hlboká brázda nad obočím. [V. Mináč]; Holič urobil neúprosnú brázdu krížom cez celú hlavu, na zem padli vlasy. [R. Sloboda]
3. geol. ▶ úzka vhĺbená geomorfologická forma pretiahnutého tvaru, ktorej dno tvorí obyč. plochá pahorkatina: tektonická b.; horská b.meteor. brázda nízkeho tlaku vzduchu pretiahnutý pás nízkeho tlaku vzduchu ležiaci medzi dvoma oblasťami vyššieho tlaku vzduchu, často výbežok cyklóny
fraz. vyorať prvú brázdu byť priekopníkom niečoho; vyorať/zanechať hlbokú brázdu vykonať v niečom veľa pozitívneho ◘ parem. brázda hlboká - slama vysoká po hlbokom oraní býva pekné, vysoké obilie
brázdička -ky -čiek ž. zdrob.: vyhĺbiť paličkou brázdičky na hriadkach; Zrejme mi chýbajú niektoré brázdičky v mozgovom centre. [V. Mináč]

brázda p. žliabok 1


žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

2. porov. žľab

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brázda, -y, brázd ž. pluhom vyoraný jarček v zemi: hlboká, plytká b.; vyorať b-u; b. hlboká — slama vysoká (prísl.) po hlbokom oraní býva pekné, vysoké obilie;

pren. jarček, žliabok, ryha rozličného pôvodu: b-y na vode, na hladine (po lodi, po člne); b-y na čele, na tvári

hnať b-u orať; vyorať prvú b-u byť priekopníkom niečoho;

brázdový príd.: b. odval;

brázdička, -y, -čiek, zried. i brázdka, -y, -dok ž. zdrob.

brázda ž.
1. csl obyč. pluhom vyoraný jarok, súvislá priehlbeň: Pluh zme maľi dvojak, čo naraz dve brázdi zachiťiu̯ (Devičie KRU); Vellajší kón chodzil po brázde (Brestovany TRN); Prez žem každi urezal brazdu, žebi otcekla voda, žebi scekla po verchu (Brezina TRB)
L. orad za malú, za velkú brázdu (Lovčice TRN) - brať pluhom tenkú al. širokú vrstvu zeme; sadzit za brázdu, púščad na kroki za brázdu (Trakovice HLO) - sadiť za pluhom do brázdy; pod brázdu sát (Bošáca TRČ) - najprv zasiať, potom orať; (vôl) od brazdi (Soľ VRN) - vôl na pravej strane záprahu
F. neni brázda jako brázda (Vaďovce MYJ) - ani rovnaké veci nie sú rovnakej kvality; zachádza za brázdu (Bošáca TRČ) - odbočuje od témy pri rozprávaní; má brázdi na čele (Lukáčovce HLO) - má hlboké vrásky
2. trn, strnitr medza oddeľujúca vinice al. role: Ftedi ešťe vinohradi ňeboli ohraďené, len brázdi íh ďelili (Nitra); Medzi vinohradi bívala rúna trávová, sa vižínala, nékeré boli vipucované jako brázda (Blatné MOD); Kosa sa toho ani nechicila, to ostalo stát pri brázde také pangharti (Modranka TRN)
L. vihrnuď brázdu (Dražovce NIT), vihrabad brázdu (Trakovice HLO) - očistiť, upraviť medzu medzi vinicami; brázdička ž. zdrob. k 1: Aj v záhratke smo porobili takia bráždiški (Kameňany REV)
3. gem tkáč. širšia vzdialenosť dvoch nití na osnove plátna ako sú ostatné: brázda (Drienčany RS)

brázda ž
1. ryha vyoraná pluhom: vyrachli su cztyry brazdy, poczaussy od Vahu (BYTČA 1484); kde ten las gest wycuzenj, že tam brazdy byly ani welmi zarastle (RUŽOMBEROK 1598); Mssenanje na Wancžoweg doline boli zorali, ale Petrowanie wisseda zase poobracalj ty brazdy (P. LEHOTA 1625); na Ostreg hore, cžo woda roby yarek, robywal-ly nebosstik brazdy s pluhy aneb nye (D. MOTEŠICE 1639);
x. pren expr po chrbte mem oralj oračj a dluhoke prehanelj brazdj (CS 18. st) šľahali, bili ma; obetugem tebe tych bičúw brázdi (BlR 18. st) rany, stopy po šľahaní;
L. z b-y vyjsť poblúdiť: delilare: z brazdy wygeti (FO 1737); vodná b. jarok, struha: elix: Wasserfurch: vodny brazda (LC 1707); hydraula: wodná brázda (KS 1763)
2. vrstva prevrátenej zeme pri oraní v šírke lemeša: any gedneg brazdi s teg stwrtiny nezalozyl (ŽIAR n. H. 1712) nič; s teg zemi dve brazdy se pripustily a tak nassa zem ma bity ménssia (PRÍBOVCE 1739); sgata sa dokončjlo wssecko tak, že anj brazdj nezostalo (ROVŇANY 1755) ani kus zeme
3. hranica, medza: Alimes: brázda mezy zemu, brazda w winici (KS 1763); A limen metali vulgo chotarna brazda (TURIEC 1572); -ový príd k 3: limitaneus: pomezny, brázdowý (KS 1763); -iačka, -očka [-ečka] dem malá ryha: sulculus: brázdečka (KS 1763); na wosku zanechane gamečky a brazdyčky nemužu se celkom naplnit ginu pečaty (PP 1734)

Brázda Brázda
brázda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) brázda
G (bez) brázdy
D (k) brázde
A (vidím) brázdu
L (o) brázde
I (s) brázdou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) brázdy
G (bez) brázd
D (k) brázdam
A (vidím) brázdy
L (o) brázdach
I (s) brázdami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BRÁZDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 76×, celkový počet lokalít: 28, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 13×;
TRNÁVKA (obec HORNÁ SÚČA), okr. TRENČÍN – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
MRZÁČKA (obec ORAVSKÁ LESNÁ), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 5×;
HORNÁ SÚČA, okr. TRENČÍN – 4×;
ČIERNA NAD TISOU, okr. TREBIŠOV – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
LEDNICKÉ ROVNE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 3×;
SKALITÉ, okr. ČADCA – 3×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 3×;
...
dlhých brázd, ktoré kedysi longues rainures qui jadis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu