brány → brána (význ. 3)
brány brán ž. pomn. ▶ poľnohospodárske náradie používané na kyprenie a povrchovú úpravu pôdy, na ničenie buriny a zaprávanie hnojív a semien do pôdy: klincové, tanierové b.; drobiť hrudy bránami; Za gaštanom ležali parné oračky, brány, ostnaté valce, kolesá, dve mláťačky a kukuričné pole. [L. Ballek] ◘ fraz. nemá ani zuba do brán je chudobný
brány, brán pomn., zried. i brána2, -y ž. poľnohospodárske náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: tanierové, kotúčové b-y, brániť pole b-ami
(jedna) brána; (bez) brány; (k) bráne; (vidím) bránu; (ó) brána!; (o) bráne; (s) bránou;
(dve) brány; (bez) brán; (k) bránam; (vidím) brány; (ó) brány!; (o) bránach; (s) bránami;