brány → brána (význ. 3)
brány brán ž. pomn.
brány brán ž. pomn. ▶ poľnohospodárske náradie používané na kyprenie a povrchovú úpravu pôdy, na ničenie buriny a zaprávanie hnojív a semien do pôdy: klincové, tanierové b.; drobiť hrudy bránami; Za gaštanom ležali parné oračky, brány, ostnaté valce, kolesá, dve mláťačky a kukuričné pole. [L. Ballek] ◘ fraz. nemá ani zuba do brán je chudobný
brány, brán pomn., zried. i brána2, -y ž. poľnohospodárske náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: tanierové, kotúčové b-y, brániť pole b-ami
brána2 ž, brány pomn poľnohospodárske náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: nicz gi (žene) neerbuge zbozy menowiteho, nez kolesa a brana (ŽK 1473); occa: Ege: brány (DQ 1629); riad k hospodarstwy prinaležegicy: gedna brana, geden pluch (ZVOLEN 1643); abi bráni na zadních toliko zubéch ňewláčili (BPr 1787); gečmen se neglepssj sege, kdis se pod branu prassj (PR 18. st); -ový príd: occatorius: branowy (LD 18. st)
brány p. brána2