Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

brániť sa -ni sa -nia sa bráň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (ø; proti komu, proti čomu; pred kým, pred čím) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami) činy smerujúce k poškodeniu, zničeniu vlastnej osoby, jej postavenia a pod.; syn. obraňovať sa, chrániť sa: hrdinsky, zúfalo sa b.; nevie sa b.; kritizovaní sa bránia; b. sa proti obvineniam; Slabšie pohlavie sa neraz bráni tým, čo má naporúdzi. [M. Urban]; Kto nechcel položiť hlavu na klát, musel sa brániť. [V. Mináč]
2. (čomu; s neurčitkom; ø) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho; ohradzovať sa proti niečomu; syn. vzpierať sa: b. sa nepríjemným spomienkam; b. sa dojatiu potláčať ho; b. sa liečbe odmietať ju; ja som to neurobil, - bráni sa chlapec; Bránil som sa improvizáciám. [P. Karvaš]; Bránil sa zverejňovaniu súkromného života. [Š. Žáry]; Niektorí ľudia, ktorí majú nárok na odpočinok, sa bránia odísť do dôchodku. [NP 1988]
3. šport.hrať obrannú hru, zasahovať obranne: pasívne sa b.; Hostia sa museli brániť od prvej minúty zápasu. [Pc 1997]
fraz. brániť sa zubami-nechtami odrážať útoky všetkými prostriedkami ◘ parem. neprítomného a mŕtveho nehaň, jednako sa nemôžu brániť
opak. bránievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3obrániť sa, ubrániť sa


brániť1 -ni -nia bráň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami a pod.) činy smerujúce k poškodeniu al. zničeniu niekoho, niečoho; syn. chrániť, hájiť, obraňovať: b. mladšieho súrodenca; b. si svoje práva; b. vlasť pred nebezpečenstvom, proti útokom; K pomníku nemožno postaviť človeka, ktorý by ho bránil pred nespratníkmi. [Vč 1979]
2. (komu v čom; čo i s neurčitkom, zried. i čomu) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho, nedovoľovať niečo; syn. zabraňovať, prekážať: b. niekomu v láske; b. v prístupe, v činnosti; rodičia im bránili vziať sa; nič mu nebráni urobiť to; vozidlo bránilo plynulosti cestnej premávky; Bránil slovám, aby sa mu neprešmykli von. [A. Bednár]; Popukané pľuzgiere ho pálili a bránili mu vykročiť rýchlejšie. [H. Zelinová]
3. šport.hrať obrannú hru, zasahovať obranne: takticky, účinne b.; nedovolené bránenie; Dievčatá v pásikovaných tričkách zúfalo bránia a nevládzu sa presadiť. [R. Moric]; Úradujúcemu majstrovi nepomohlo ani osobné bránenie po celom ihrisku. [Pc 1997]
opak. bránievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3obrániť, ubrániť, k 2zabrániť


brániť2 -ni -nia bráň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo) ▶ bránami kypriť a drobiť vrchnú vrstvu pôdy a tým aj urovnávať jej povrch: b. poorané pole; Povyše bránila tetka na mladých juncoch. [M. Figuli]; Do smrti budem orať, brániť a oborávať, kosiť alebo zvážať a znovu orať strnisko. [V. Šikula]dok.pobrániť


obrániť -ni -nia obráň! -nil -niac -nený -nenie dok. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) 1. ▶ postaviť sa účinne na obranu, ochranu niekoho, niečoho pred útokom, nebezpečenstvom a pod. pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami, bránením ochrániť; syn. ubrániť: o. vlasť; o. životy, majetok občanov; vojsko obránilo hrad, mesto pred nepriateľom; zbraňou obránil seba aj sestru pred násilníkom, pred blížiacim sa násilím; polícia obránila rečníka proti útokom z davu, proti útočníkom; Bol to práve on, krčmár, ktorý nás obránil, keď nás chlapi predsa len chceli zbiť. [L. Ťažký]; Tých stopäťdesiat dobre vyzbrojených chlapov nestačilo obec obrániť. [Š. Žáry]
2. ▶ vystúpiť, zasadiť sa, urobiť niečo v prospech niekoho, niečoho, obyč. kto al. čo je v nevýhode, v pozícii slabšieho a pod., poskytnúť účinnú ochranu niekomu, niečomu, ochrániť; syn. ubrániť: o. svoju česť; vie si o. svoje názory, postoje, práva; o. záujmy štátu; o. kamaráta pred zlými spolužiakmi, pred šikanovaním; rád by obránil rodinu pred nástrahami veľkomesta; literárny vedec v článku obránil básnika a jeho dielo; imunitný systém má o. organizmus proti infekciám; Obráňte deti pred internetom. [HN 2010]
nedok.obraňovať, brániť


obrániť sa -ni sa -nia sa obráň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. (ø; pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu) 1. ▶ postaviť sa účinne na odpor pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami a tak ochrániť svoju bezpečnosť, život, majetok, bránením sa ochrániť; syn. ubrániť sa: o. sa zbraňou, pištoľou, nožom; vie sa fyzicky o. bez cudzej pomoci; o. sa pred dotieravcami, útočníkmi; čím sa o. proti násiliu?; Batôžtek nosil na bakuli, ktorou sa mohol obrániť aj proti psom, divej zveri alebo zlému človeku. [L. Ťažký]; Použijeme všetku našu [vojenskú] silu, aby sme sa obránili. [Slo 2009]
2. ▶ vlastnými silami al. za pomoci niečoho odvrátiť od seba niečo škodlivé, nežiaduce, negatívne, ochrániť sa; syn. ubrániť sa: o. sa pred podvodom; o. sa pred účinkami hospodárskej krízy; vedieť sa o. pred zákernosťou; bol to pokus o. sa pred silnými emóciami; postrekom a vhodným odevom sa obránime proti komárom, kliešťom; Neoddýchnutý organizmus nemá dostatočnú imunitu, aby sa obránil pred vírusmi. [Zd 2009]
3. šport. ▶ zvýšeným úsilím, obrannou hrou odolať náporu súpera; syn. ubrániť sa: proti presile sme sa úspešne obránili a získali tri body; aj za cenu zakázaného uvoľnenia sa obránili
4. ▶ uviesť (dostačujúce, presvedčivé) argumenty vo svoj prospech, proti námietkam, slovným útokom a pod., zastať sa sám seba; syn. obhájiť sa, ochrániť sa: o. sa pred súdom; vinník sa chcel o. tvrdením, že o ničom nevedel; V rýchlosti nemohol nájsť slovo, ktorým by sa aspoň ako-tak obránil. [V. Šikula]
nedok. k 1, 2, 4obraňovať sa, brániť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu