brána1, -y, brán ž.
1. širší vchod do domu, do dvora; veľké dvere, vráta uzatvárajúce vchod do domu, do dvora al. iného ohradeného priestoru: drevená, železná b., hradná b., mestská b., hlavná, vedľajšia b.; stáť v b-e, pod b-ou; pren.: Jemu otvorili sa brány pozemského šťastia (Vaj.) stal sa šťastný; otvorili sa školské b-y začal sa školský rok; bás. zaklopať na b-y srdca citovo na niekoho zapôsobiť; cirk. b-y pekelné peklo;
2. chránený vstup, priechod do nejakého územia: hist. Moravská b. prastará cesta z Podunajska do Poodria;
3. šport. stĺpmi, žŕdkami ohraničený priestor, na ktorý sa útočí (napr. vo futbale al. v hokeji): páliť, strieľať na b-u;
bránový príd.: b-á veža (Jégé)
brána2 p. brány
brány, brán pomn., zried. i brána2, -y ž. poľnohospodárske náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: tanierové, kotúčové b-y, brániť pole b-ami