brána -y brán ž.
1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.; mestská, hradná b.; búchať na b-u;
pren.: pred b-ami mesta pred mestom; otvárajú sa b-y škôl začína sa škol. rok; vstupná b. (napr. nákazy)
2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u; ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie
3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;
bránka -y -nok ž.
1. zdrob. k 1
2. brána (význ. 2);
bránkový príd.: b-á čiara
brána -ny brán ž. 1. ▶ väčší vstupný al. priechodný otvor v múre al. ohrade, obyč. hlavný vchod do uzavretého priestoru stavby; konštrukcia, ktorá ho uzatvára, vráta: hlavná b.; železná b.; masívna, okovaná hradná b.; automatická garážová b.; vstupná b. ↗ i fraz.; b. do areálu výstaviska; pred bránami mesta pred mestom; postávať pri bráne, pod bránou; búchať na bránu; zamykať bránu; otvárať, zatvárať bránu; do mesta sa vstupovalo štyrmi hlavnými mestskými bránami 2. šport. ▶ pri niektorých športových hrách (futbale, hádzanej, vodnom póle) žrďami ohraničený priestor, ktorý je cieľom útoku: b. domácich; prázdna b.; opustiť bránu; lopta skončila v sieti súperovej brány; útočiť na bránu; ťah na bránu priamočiary útok smerujúci ku streleniu gólu ↗ i fraz.; Od tej chvíle sa začali valiť na bránu hostí lavínovité útoky. [Pc 1997] 3. geol., geogr. ▶ vhĺbená, obyč. pretiahnutá forma reliéfu spájajúca dve ďalšie vhĺbené formy väčšieho rozsahu 4. anat. ▶ miesto, kde sa otvára dutina telového orgánu, bránka; miesto vstupu al. výstupu ciev a nervov: obličková, pľúcna b.; b. sleziny 5. inform. ▶ zariadenie umožňujúce prepojiť dve počítačové siete slúžiace ako vstupný bod do inej časti siete: predvolená b.; adresa brány 6. elkom. ▶ v elektronických komunikáciách zariadenie s funkciami elektronického prístupu do inej siete: SMS b. umožňujúca prenos textovej správy z mobilnej do pevnej siete ◘ fraz. otvárajú sa brány niekam doteraz neprístupné miesto sa stáva prístupným; otvoriť/zatvoriť svoje brány začať, skončiť nejakú činnosť; ťah na bránu priamočiare, cieľavedomé konanie; vstupná brána niečoho miesto prvého kontaktu s niečím (často s krajinou) ▷ zdrob. ↗ bránka; bránička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: Čakáme, či nevrzgnú dvere alebo bránička na dvore. [L. Ťažký]; Nezahasprovaná bránička sa pred ním nečujne otvorila. [J. Puškáš]
brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút
2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť
brána1, -y, brán ž.
1. širší vchod do domu, do dvora; veľké dvere, vráta uzatvárajúce vchod do domu, do dvora al. iného ohradeného priestoru: drevená, železná b., hradná b., mestská b., hlavná, vedľajšia b.; stáť v b-e, pod b-ou; pren.: Jemu otvorili sa brány pozemského šťastia (Vaj.) stal sa šťastný; otvorili sa školské b-y začal sa školský rok; bás. zaklopať na b-y srdca citovo na niekoho zapôsobiť; cirk. b-y pekelné peklo;
2. chránený vstup, priechod do nejakého územia: hist. Moravská b. prastará cesta z Podunajska do Poodria;
3. šport. stĺpmi, žŕdkami ohraničený priestor, na ktorý sa útočí (napr. vo futbale al. v hokeji): páliť, strieľať na b-u;
bránový príd.: b-á veža (Jégé)
brána2 p. brány
brány, brán pomn., zried. i brána2, -y ž. poľnohospodárske náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: tanierové, kotúčové b-y, brániť pole b-ami
(jedna) brána; (bez) brány; (k) bráne; (vidím) bránu; (ó) brána!; (o) bráne; (s) bránou;
(tri) brány; (bez) brán; (k) bránam; (vidím) brány; (ó) brány!; (o) bránach; (s) bránami;