botanika -y ž. veda o rastlinách;
botanik -a mn. -ci m. odborník v botanike;
botanička -y -čiek ž.;
botanický príd.: b-á záhrada v kt. sa rastliny pestujú na ved. ciele a na poučenie
botanika [-n-] -ky ž.
botanika [-n-] -ky ž. ⟨gr.⟩ ▶ veda o rastlinách: všeobecná b. zaoberajúca sa charakteristickými a všeobecnými vlastnosťami rastlín; systematická, špeciálna b. opisujúca systém rastlín; Súčasná experimentálna botanika využíva poznatky genetiky. [El 1981]
botanika -y ž. ‹g› veda o rastlinách;
botanický príd.: b-á príručka; b-á záhrada v ktorej sa pestujú rastliny na vedecké účely aj na poučenie verejnosti;
botanicky prísl.
botanika veda o rastlinnej ríši prírody • zastar. rastlinopis
botanika, -y ž. veda o rastlinách, rastlinopis;
botanický príd.: b-á záhrada miesto, kde sa pestujú rastliny pre výskumné ciele, b-á zbierka zbierka rastlín;
botanicky prísl.;
botanik, -a, mn. č. -ci m. vedec, odborník zaoberajúci sa botanikou, rastlinopisec;
botanička, -y, -čiek ž.
botanika ž gr náuka o rastlinách, rastlinopis: botanyka (:včenj o bylinách:) (StN 1785)