botanika -y ž. veda o rastlinách;
botanik -a mn. -ci m. odborník v botanike;
botanička -y -čiek ž.;
botanický príd.: b-á záhrada v kt. sa rastliny pestujú na ved. ciele a na poučenie
botanický [-n-] -ká -ké príd.
botanický [-n-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s botanikou, s botanikom; súvisiaci s rastlinami, s ich pestovaním: b. názov; b. výskum; b. kľúč, znak; výsledky botanickej skupiny; botanická zbierka, rarita; botanická zrelosť; prírodná botanická rezervácia; botanická záhrada priestor so zbierkou domácich a cudzokrajných rastlín pestovaných na vedecké, vzdelávacie a estetické účely; Neuhádol, aké botanické zázraky skrýva náš chotár. [J. C. Hronský]
botanika -y ž. ‹g› veda o rastlinách;
botanický príd.: b-á príručka; b-á záhrada v ktorej sa pestujú rastliny na vedecké účely aj na poučenie verejnosti;
botanicky prísl.
botanika, -y ž. veda o rastlinách, rastlinopis;
botanický príd.: b-á záhrada miesto, kde sa pestujú rastliny pre výskumné ciele, b-á zbierka zbierka rastlín;
botanicky prísl.;
botanik, -a, mn. č. -ci m. vedec, odborník zaoberajúci sa botanikou, rastlinopisec;
botanička, -y, -čiek ž.
botanický príd rastlinný: kterj gegich celé djly botanickými gmény naplňugj (HRK 1772)