bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;
bosorácky príd.: b-e čary;
bosoráctvo -a s. čarodejníctvo
bosorák -ka pl. N -áci G -kov m.
bosorák -ka pl. N -áci G -kov m. ⟨maď. ‹ turk.⟩ ▶ komu sa pripisuje schopnosť v spojení s nadprirodzenými silami robiť rozličné čary, často škodiace ľuďom; rozprávková bytosť s takými vlastnosťami; syn. čarodejník, strigôň: starý b.; upaľovanie čarodejníc a bosorákov; Zúri víchrica, akoby bosoráci mali rákoš. [I. Kadlečík]
bosorák -a m. ‹maď < turk› čarodejník, strigôň;
bosorácky príd.;
bosoráctvo -a s.
bosorák p. čarodejník 1
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
bosorák, -a, mn. č. -ci m. v ľudových predstavách človek, ktorý vie robiť čary, často rozprávková bytosť, čarodejník, strigôň;
pren. nadávka starému al. zlému človeku: Ach, starý bosorák štára po dome. (Vaj.) Preč ruky od Číny, prekliati bosoráci. (Brez.);
bosorácky príd.: b-e knihy (Min.);
bosoráctvo, -a str. čarodejníctvo, strigôňstvo
bosorák m. 1. muž údajne ovládajúci čary, strigôň (i nadávka): Jé muž búl bosorákom (Kameňany REV); Bosorák mu veru ňepomuože, keť si už dochtori ňeveďá radi (Kšinná BÁN); Čo ste, reku, bosorák, ket tak šecko o každém viéte? (Brestovany TRN); Takí bosorág bosorácki! (Prievidza) 2. jzsl zastar. pomenovanie nočného motýľa, al. motýľa tmavej farby: bosorák (Blatné MOD, Vajnory BRA, Zeleneč TRN)
bosorák, bosorník m tur/maď čarodejník, strigôň: abys sa od nich warowal zlodeg, mordár y bosorák (GV 1755); czarodelnici aneb bosoraci z pomocu a z kumsstem diabelskim haduw priwedli (MS 1758); bosornicy, čarownicy robotu dabelsku wikonawagu (SJ 18. st)