borovica -e -víc ž.
1. ihličnatý strom s dlhým ihličím, bot. Pinus; b. lesná sosna; b. limbová limba; b. horská kosodrevina
2. borovicové drevo; výrobok z neho: nábytok z b-e
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
borovicový príd.: b. les
borovicový -vá -vé príd.
borovicový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na borovicu; tvorený borovicami: b. porast, háj, les; borovicová kôra; borovicové šišky, ihličie, vetvy; borovicové drevo; Podpálila suchú borovicovú haluzinu. [H. Zelinová]; Sadeničky listnáčov sa tiahnu naprieč borovicovou výsadbou. [Pd 1994]; zool. lišaj b. Sphinx pinastri motýľ 2. ▶ vyrobený z borovice: borovicová silica; masážny b. gél; borovicové lepené dosky, rezivo; b. nábytok; na plafónoch vo všetkých izbách borovicové hrady [E. Farkašová]
borovica, -e, -víc ž. druh ihličnatého stromu, sosna, bôr; bot. b. sosna (Pinus silvestris);
borovicový príd.: b-á šuška, b-é drevo, b. les
borovica ž. 1. jor, lipt, jzsl ihličnatý strom, bot. borovica lesná (Pinus sylvestris): borovicä (Párnica DK, Hubová RUŽ); borovica (Hlboké SEN) 2. sor, strenč ihličnatý ker, bot. borievka obyčajná (Juniperus communis): Portki som potom zahoďil do borovice (Or. Biely Potok TRS); V jeseň chodziľi chlapi z ličenními košima a túčkámi okolo borovíc a otúkaľi borovički (Brvnište PB) 3. liehový nápoj, destilát a. všeobecne: U náz varili doma borovicu ze šeličoho (Malženice HLO) b. s arómou borievok: Son sa ván aľe namazau̯ borovicou (Kalinovo LUČ); borovicový príd. k 1: borovicoví háj (V. Bielice TOP)