borovica ž.
1. jor, lipt, jzsl ihličnatý strom, bot. borovica lesná (Pinus sylvestris): borovicä (Párnica DK, Hubová RUŽ); borovica (Hlboké SEN)
2. sor, strenč ihličnatý ker, bot. borievka obyčajná (Juniperus communis): Portki som potom zahoďil do borovice (Or. Biely Potok TRS); V jeseň chodziľi chlapi z ličenními košima a túčkámi okolo borovíc a otúkaľi borovički (Brvnište PB)
3. liehový nápoj, destilát
a. všeobecne: U náz varili doma borovicu ze šeličoho (Malženice HLO)
b. s arómou borievok: Son sa ván aľe namazau̯ borovicou (Kalinovo LUČ); borovicový príd. k 1: borovicoví háj (V. Bielice TOP)