boriť, -í, -ia nedok. (čo) rúcať, váľať, búrať: Hej, či ste videli trón cisársky boriť? (Kuzm.) Tajomná sila všetky hate a prekážky borí. (J. Kráľ); pren. b. staré predsudky;
dok. zboriť
|| boriť sa
1. rúcať sa, váľať sa, búrať sa: Zdalo sa mu, že sa stajňa borí. (Kuk.); front sa boril (Tat.);
2. (do čoho) vrývať sa, vnárať sa, vnikať: koleso sa borí do zeme (Kuk.); b. sa do snehu, do blata, do piesku; Nôž borí sa do nej (baby) sťa do pápera. (Kuk.)
3. (čím) predierať sa, prenikať: b. sa snehom (Jil.); Ľudia sa borili strmým prúdom povetria. (Švant.)
4. (za čo, o čo, s čím, zried. i s kým) bojovať, zápasiť, biť sa o niečo, s niečím, s niekým: b. sa za pravdu, za slobodu; Ľud musí sa boriť o každú piaď pôdy s drsnou prírodou. (Vans.); b. sa s nepochopením, s nezáujmom; b. sa so životom, s biedou; Kráľ práve sa boril s Petrom Veľkým. (Vlč.);
dok. k 1 zboriť sa, k 2 zaboriť sa, vboriť sa, preboriť sa
vboriť, -í, ia dok. (čo, do čoho, kniž. i v čo, kam) vtlačiť, zabočiť (obyč. do niečoho mäkkého, poddajného ap.): Vborila prsty medzi byliny. (Fig.) Do hliny vboril ústa. (Mih.); v hruď jej vboriť záražec (Hviezd.);
nedok. bárať, -a, -ajú
|| boriť sa (do čoho, kam) zahrúžiť sa, vtlačiť sa, zaboriť sa (obyč. do niečoho mäkkého, poddajného): Náručný vboril sa hlboko o snehu. (Vaj.) Adam vboril sa do koženého kresla. (Gab.); pren. Jeho sivé oči vborili sa doň hlboko (Kuk.) ostro, prenikavo sa naňho pozrel;
nedok. vbárať sa