boriť nedok.
1. rúcať, búrať: b. mestá bombardovaním;
pren. b. predsudky prekonávať
2. zabárať, vnárať: b. nohy do trávy, do snehu
// boriť sa
1. rozpadávať sa, rúcať sa, zosúvať sa: hrádza, stena sa b-í
2. vnikať do niečoho mäkkého, zabárať sa: b. sa do snehu, do blata; nohy sa b-ia do piesku
3. s námahou sa predierať, brodiť sa: b. sa snehom, v snehu, b. sa vpred
4. stláčať sa, prepadávať sa: pôda sa b-í pod nohami, sneh sa b-í
5. bojovať, zápasiť, biť sa: b. sa so životom, s prekážkami; b. sa za slobodu
boriť -rí -ria bor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo; ø) ▶ ničiť rúcaním; syn. búrať; op. stavať, budovať: b. hradby; Človek železne kráča dejinami, buduje a borí. [A. Matuška] 2. ▶ odstraňovať niečo, aby prestalo jestvovať, prekonávať: b. predsudky; b. falošné mýty 3. (čo do čoho) ▶ vnárať do niečoho mäkkého, kyprého, zabárať: Tráva je tu hustá, mäkká a Adam borí do nej horúce prsty. [R. Jašík] ▷ dok. k 1, 2 ↗ zboriť, k 3 ↗ vboriť, zaboriť
boriť sa -rí sa -ria sa bor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. ▶ rozpadávať sa na časti, meniť sa na zrúcaniny; syn. rúcať sa, búrať sa: hrádza, strecha sa borí; múry sa boria; pren. plány sa boria; Epická plastickosť akoby sa vnútorne borila a prepadávala. [J. Števček] 2. (do čoho) ▶ vnárať sa, vnikať do niečoho mäkkého; syn. zabárať sa: kolesá sa boria do blata, do piesku; Nohy sa mi borili do mäkkej hliny, ťažko sa mi k nej kráčalo. [H. Zelinová] 3. (čím; v čom) ▶ s námahou sa predierať; syn. brodiť sa: b. sa snehom; b. sa v bahne; Počasie prialo, a tak sa kone a jazdci nemuseli bezradne boriť v aréne plnej blata. [VNK 2003] 4. (pod kým, pod čím) ▶ stláčať sa, prepadávať sa pod tlakom: ľad, dlážka, pôda sa pod ním borí; Na snehu sa utvorila hrubá vrstva srieňa, ktorý sa pod nohami neboril. [Ľ. Ondrejov] 5. (s čím; za čo; o čo) zried. i (s kým; ø) ▶ usilovať sa o prekonanie niečoho, bojovať, zápasiť, biť sa: b. sa s ťažkosťami, s problémami; b. sa so životom; b. sa s dôraznou obranou protivníka; Každý človek pracuje a borí sa za niečo. [P. Strauss]; Táto generácia sa borila o uznanie. [KŽ 1968] 6. (s kým, s čím; ø) ▶ prekonávať (súpera) silou, bojovať, zápasiť: Vedeli sme i to, že sa boril na Kýčere s medveďom. [M. Figuli]; Bez slova sa začali boriť, trhať si pušku z rúk. [Ľ. Ondrejov] ▷ dok. k 1 ↗ zboriť sa, k 2 ↗ vboriť sa, zaboriť sa, k 4 ↗ preboriť sa
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
boriť p. rúcať
boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí
2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)
3. p. bojovať 2
bortiť sa 1. správ. boriť sa
2. správ. šúveriť sa
rúcať meniť na zrúcaniny • búrať • boriť • zried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulice • demolovať • váľať: demolovať, váľať domy • ničiť • pustošiť • ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinu • expr.: runcovať • runtovať • runtľovať • kniž. rumiť
boriť, -í, -ia nedok. (čo) rúcať, váľať, búrať: Hej, či ste videli trón cisársky boriť? (Kuzm.) Tajomná sila všetky hate a prekážky borí. (J. Kráľ); pren. b. staré predsudky;
dok. zboriť
|| boriť sa
1. rúcať sa, váľať sa, búrať sa: Zdalo sa mu, že sa stajňa borí. (Kuk.); front sa boril (Tat.);
2. (do čoho) vrývať sa, vnárať sa, vnikať: koleso sa borí do zeme (Kuk.); b. sa do snehu, do blata, do piesku; Nôž borí sa do nej (baby) sťa do pápera. (Kuk.)
3. (čím) predierať sa, prenikať: b. sa snehom (Jil.); Ľudia sa borili strmým prúdom povetria. (Švant.)
4. (za čo, o čo, s čím, zried. i s kým) bojovať, zápasiť, biť sa o niečo, s niečím, s niekým: b. sa za pravdu, za slobodu; Ľud musí sa boriť o každú piaď pôdy s drsnou prírodou. (Vans.); b. sa s nepochopením, s nezáujmom; b. sa so životom, s biedou; Kráľ práve sa boril s Petrom Veľkým. (Vlč.);
dok. k 1 zboriť sa, k 2 zaboriť sa, vboriť sa, preboriť sa
vboriť, -í, ia dok. (čo, do čoho, kniž. i v čo, kam) vtlačiť, zabočiť (obyč. do niečoho mäkkého, poddajného ap.): Vborila prsty medzi byliny. (Fig.) Do hliny vboril ústa. (Mih.); v hruď jej vboriť záražec (Hviezd.);
nedok. bárať, -a, -ajú
|| boriť sa (do čoho, kam) zahrúžiť sa, vtlačiť sa, zaboriť sa (obyč. do niečoho mäkkého, poddajného): Náručný vboril sa hlboko o snehu. (Vaj.) Adam vboril sa do koženého kresla. (Gab.); pren. Jeho sivé oči vborili sa doň hlboko (Kuk.) ostro, prenikavo sa naňho pozrel;
nedok. vbárať sa