Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo

● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;

bôrik -a m. zdrob.

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bórový príd.: b-á voda, b-á masť

bór bóru L bóre m.

bor boru L bore pl. N bory m.

bôr bôru L bôre pl. N bôry m.

bór bóru m. ⟨lat. ‹ arab. ‹ perz.⟩ chem. ▶ veľmi tvrdý nekovový prvok, zn. B borum

bor boru pl. N bory, bôr bôru pl. N bôry m. 1. ▶ ihličnatý strom s dlhým ihličím; syn. borovica: Do hory šiel, popod bory. [A. Bednár]
2. ▶ borovicový les; syn. borina: mokré lúky a bory i všakovaké močariská [NP 1985]; Ranná riečna hmla sa najprednejšími cípmi dostáva až k boru na východe, teda až k obzoru, ktorý bor zdanlivo vytvára. [R. Sloboda]; Čo u nás boli hory, všetko jedľové, a teraz všade bory rastú. [V. Ferko]
▷ bôrik -ka pl. N -ky m. zdrob.

bór -u m. ‹l < arab < perz› chem. veľmi tvrdý, čiernosivý nekovový prvok, získavaný z bóraxu, zn. B;

bórový príd.: b-á vazelína; b-á voda vodný roztok kyseliny boritej používaný ako dezinfekčný prostriedok

bor i bôr, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. ihličnatý strom, borovica, sosna: Bor vyčnieva svojou mohutnou korunou. (Kuk.); košatý bôr (Urbk.);

2. borovicový les, borina: zelené b-y, tmavý b., b. šumí; velebné ticho boru (Vlč.); slnko zapadlo za bor (Vaj.);

borový i bôrový príd.: b. les, b-é porasty, b-é šušky, b-é ihličie, b-é drevo

● žart. figu (šušku) borovú (napr. vieš, dostaneš ap.) nič;

bôrik, -a m. zdrob.

bôr p. bor

bór, -u, 6. p. -e m. chem. (nekovový) prvok značky B;

bórový príd.: b-á vazelína, b-á voda, b-á masť, b-á kyselina, b-é soli

bôr, bôra p. bor

bor, bôr m. i bôra ž.
1. čiast. strsl a jzsl ihličnatý strom, bot. borovica lesná (Pinus sylvestris): Na Prusľoukách pod buorama bívaľi voľakedi chírňe majáľesi (Pukanec LVI); Pasáci si z mladej buori urobeľi kadup a doňho zbieraľi jahodi (Súľov BYT); Vrani na visokích bóroch (Šurany NZ); S toho bóra buďe dobrá puntovica (Ludanice TOP); buor (Mošovce MAR); buora (Prievidza)
L. červení bór (Ludanice TOP), masní bor, strapatí bor (Brestovec MYJ) - druhy borovice
2. záh borovicový les: Biu̯o to v bori ve strelnici tak ale ve sedemaštiricátém (Prievaly SEN); Od mau̯a chodzívali do búru zbírat (Malacky); buora (Mošovce MAR)
3. ihličnatý ker, bot. borievka obyčajná (Juniperus communis) a jej porast: Podel tétok cesti roste len bóra (Val. Belá PDZ); bór (Kolárovice BYT)
4. expr. lenivá ťarbavá žena: Ňiž ňerobí, taká buora ňetrebná, ľeňivá (Prievidza); borový i bôrový príd. k 1: buorovuo drevo (Hliník n. Hron. NB); buorovie ťiče (Pukanec LVI); bórové drevo (Bánovce n. Bebr.); borové drevo (Hlboké SEN)

bór m.
1. kováč. vrták do železa: mašinoví bór (Mokrá Lúka REV)
2. dláto na dlabanie dier do skaly: bór (Selce KRU)

borový p. bor

bôrový p. bor

bor, bôr m, zried bora ž
1. bot borovica sosna Pinus silvestris: rubal na dwe kolesa buora (TURIEC 1616); bory, smrky a gedle rubati (PH 1770)
2. borovicový les, borina: bory a pasienky užywaty budu (B. ĎARMOTY 1730); sylva pinea: bor (KS 1763); poďme k onej bori (ASL 1781)
3. rašelinisko, močarisko: naš chotar borma a marastami je obkličeny (SIHELNÉ 1776 LP)
P. tpn Borey ( 1262), Bori (Borovce 1263 VSO); fl. Bur ( 1275), íl. Bor (v Honte 1276 VSS); -ový príd: w hagyoch buorowych drewo rubaty (ILAVA 1632); borowyce, z nyssto pryskyrice borowa pryssti se (HL 17. st); borowy strom, borowice, sossen (KS 1763)
L. borowa husenka (KrN 1795) zool lykožrút smrčinový Ips typographus
F. nestogj za borowu ssussku (SiN 1678) za nič; -ik dem:
P. tpn s Boryka (TRNAVA 1614)

borový p. bor

bôr p. bor