bonviván -na pl. N -ni m.
bonviván -na pl. N -ni m. ⟨fr.⟩ kniž. ▶ človek oddávajúci sa iba príjemným stránkam života, pôžitkár, sveták: veľký, slávny b.; bol to b. a zvodca žien; zvláštna harmónia vážneho lekára a bonvivána [Pd 2002]
bonviván -a m. (bonvivánka -y ž.) ‹f› pôžitkár, sveták, rozkošník;
bonvivánsky príd. pôžitkársky, svetácky, poživačný: b. spôsob života;
bonvivánstvo -a s.
bonviván p. pôžitkár
pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker
p. aj maškrtník
bonviván (star. pís. bonvivant), -a m. pejor. pôžitkár, rozkošník, sveták;
bonvivánsky príd.;
bonvivánstvo, -a str. pôžitkárstvo, svetáctvo