Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

bokom prísl.

1. na boku, stranou, povedľa, obďaleč; nabok: b. od lesa; stáť b., ost(áv)ať b. i pren. nezúčastňovať sa, byť pasívny; odísť b.; nech(áv)ať niečo, niekoho b. nebrať do úvahy

2. šikmo, zboku: pozrieť na niekoho b.; sadnúť si na lavicu b.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bokom prísl.

bokom prísl. 1. ▶ v malej vzdialenosti od základného al. priameho smeru; syn. naboku, povedľa: domy stoja b. od ulice; b. od nás prebehol zajac; Čo vážnejší stáli bokom, bez slova, len pozorne všetko obzerajúc. [V. Mináč]
2. ▶ do malej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru; syn. nabok, doboka: odísť b.; zavolal si ho b.; V úniku od fabriky dala sa veľmi bokom, vzďaľujúc sa dedinám, ktoré jej označili chlapi. [J. Horák]
3. ▶ odchýlene od priameho smeru, nie rovno; syn. šikmo, nabok: dívať sa b.; strela išla b.; sadnúť si do lavice b.; Museli stúpať bokom, aby sa nešmýkali. [F. Švantner]
fraz. dať/odložiť/nechať niečo bokom prestať si všímať; stáť/držať sa/zostať bokom nezúčastňovať sa na niečom

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

p. aj šikmo


krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraznerovnošikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabátabokomnabok: klobúk nosí bokom, nabokpokrivenepokrivenoskrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zemeexpr. krivolako: cestička krivolako pretína lúkunár. šúrom (Kukučín)

porov. aj krivý 1

2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdomnepravdivoklamneskreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážkykrivoprísažne


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmozošikmazried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obrazkrivonakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivokrížompriečneuhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestunapriečpriekomzried. priečmonár. priečkyhovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégomkosokosomkosmotel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapcabokom: pozerá sa na nás bokomnaklonenenahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

porov. aj šikmý


vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

5. p. okrem 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bokom prísl.

1. šikmým smerom, nie rovno: Starúch pozrel naň bokom. (Urb.) Obrátil sa bokom, pripravený na útek. (Pláv.)

2. povedľa, obďaleč, stranou: Bokom od jedle pod rozpuknutý kameň vťahovala sa vretenica. (Fr. Kráľ) Kdesi bokom, obďaleč horela ktorási dedina. (Jes.)

stáť b. nezúčasťňovať sa na niečom; nechať niečo b. nevšimnúť si

Morfologický analyzátor

bok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) bok; (bez) boku, boka; (k) boku; (vidím) bok; (o) boku; (s) bokom;

(štyri) boky; (bez) bokov; (k) bokom; (vidím) boky; (o) bokoch; (s) bokmi;

bok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) bok
G (bez) boka
G (bez) boku
D (k) boku
A (vidím) bok
L (o) boku
I (s) bokom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) boky
G (bez) bokov
D (k) bokom
A (vidím) boky
L (o) bokoch
I (s) bokmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor