bok -a/-u m.
1. postranná časť tela: ležať na pravom b-u, prevaľovať sa z b-a na b., obrátiť sa na druhý b.; pichá ma v b-u; bodnúť koňa do b-ov do slabín; stáť po b-u niekoho i pren. pomáhať mu; vpravo, vľavo v b.! (povely)
2. postranná časť, strana: b. voza, lode; napadnúť nepriateľa z pravého b-u
● kniž. (bojovať) b. po b-u s niekým spoločne; podopierať si b-y nečinne sa prizerať; z b-a na b. (kývať sa, chodiť ap.) z jednej strany na druhú;
po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov
bok boka/boku pl. N boky m.
bok boka/boku pl. N boky m. 1. ▶ postranná časť tela: ľavý, pravý b.; ležať, spať na boku; prehadzovať sa, otáčať sa z boka na b.; Prevalila sa na bok ako veľká ryba. [H. Zelinová]; pichá ma, kole ma v boku; potrav. hovädzí, teľací, bravčový b. časť jatočne spracovaného mäsa; b. slaniny dlhší pás slaniny určený na údenie, pôlt 2. obyč. pl. boky ▶ časť tela v bedrovo-driekovej oblasti: úzke, široké, oblé boky; zmerať obvod bokov; priberať v bokoch; tanečníci sa držia za boky; Okolo bokov si opásala hrubé vrece. [F. Švantner] □ ruky v bok! povel na postoj 3. ▶ postranná časť niečoho: ľavý, pravý b. lode; boky skrine; Šéfka musela dávať pozor, aby jedným bokom auta nezaprela do skaly. [A. Bednár]; Spustili sa jesenné dažde, do chalupy nám pršalo, severný bok začalo odúvať. [V. Mináč] 4. ▶ časť nachádzajúca sa na bočnej strane, bokom (obyč. o území, ploche): priblížiť sa z pravého boku; pozerať od boku; strmé boky vrchu; východný b. Malých Karpát; osada uzavretá z obidvoch bokov horami □ vpravo/vľavo v bok! povel na obrat vpravo/vľavo ◘ fraz. bok po boku spoločne; dať niekomu, niečomu po boku/do boka ublížiť niekomu, niečomu; podopierať si boky nič nerobiť; smial sa, až sa za boky chytal veľmi; vyspať sa na oba boky dosť; z boka na bok [kývať sa, hojdať sa, skákať, behať] z jednej strany na druhú ▷ po boku predl. s G ▶ vyjadruje spojenosť, spoluprácu s niekým; syn. spolu s: hrať po boku slávneho herca; žiť po boku niekoho s niekým; stáť po boku niekoho podporovať ho; Špeciálne vycvičený oddiel putoval divočinou a po boku britskej koloniálnej armády bojoval proti Indiánom. [InZ 2002]; zdrob. ↗ bôčik
bok 1. p. strana 1 2. p. pôlt 3. p. breh 1
breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli • strana • bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky
2. p. svah
pôlt dlhší pás slaniny určený na údenie • bok
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode • kraj • časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory • končina • kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska
2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok • odb. pagína (očíslovaná strana knihy)
3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe • partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri • účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov • protivník • súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd
4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán • hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje
5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1
bok, -a/-u m.
1. postranná časť tela: vraziť, štuchnúť niekoho do b-u; prevaľovať sa z b-a na b., obrátiť sa na druhý b., pichá ma v b-u; ľud. b. slaniny pôlt
● smial sa, až sa za b-y chytal (o neviazanom smiechu); hovor. vyspať sa na obidva b-y dosť; podopierať si b-y nič nerobiť, byť nečinný; kniž. bojovať b. po b-u spoločne;
2. bočná strana niečoho: b. voza, b. lode; b-y oltára (Tim.) strany; Pozerá dlho od boku na jej tvár (Tim.) zo strany; z druhého b-u záhrady (Kal.) z druhého konca; dostať sa niekam, priblížiť sa z (pravého, ľavého) boku zo strany; tel. vpravo, vľavo v b., ruky v b. (povely)
● kývať sa, hojdať sa z b-a na b., chodiť, behať, skákať z b-a na b. z jednej strany na druhú; stáť na b-u bokom, stranou, povedľa;
bokový príd. zried.: b-é ornamenty (Vaj.);
bôčik, -a/-čka m. zdrob. expr. k 1
bok predl. s G ojed. nabok, preč od: Tak sen skočiu̯ bok koňí (Jablonica SEN)
bok m. 1. csl bočná, postranná časť tela: Takú chrptovinu spraviu̯ aj zo slaňinou, z bokou to ostalo (Vrbie RUŽ); Ked na boku leží, nechrápe (Lovčice TRN); Prevraca śe z boka na bok (Udavské HUM) F. smáv sa, aš sa za boki chitav (Lukáčovce HLO) - veľmi sa smial; boki, to su roki (Brestovany TRN) - staršia žena má už právo na stučnenie 2. csl bočná časť, strana niečoho (predmetu, priestoru ap.): Pekní snob je na jeden bok ťapkaví (Lišov KRU); Oprobuj, jaké su boki žbána studené! (Dol. Orešany TRN); Prepu̯ovau̯ na druhí bok Moravi (Brodské SKA); Šeno z bokoch śe pozhrabuje do kopi (Rankovce KOŠ); Na jednim šore bivaľi židzi s toho boku o_drahi (Sobrance) L. ostrí bok, tupí bok (Svätoplukovo NIT) - kováč. časti nákovy; selloví bok (Bošáca TRČ) - ľavá strana povozu, záprahu F. figeľ na dva boki (Vranov) - dvojznačný vtip; to je takuo zrečisko a do boka skočisko (Ležiachov MAR) - to je výhovorka
bok [bok, bôk] m často v pl 1. pravá a ľavá strana ľudského tela od podpazušia po pás; postranná časť zvieracieho tela: telo odute, pod sebou ma brucho, po stranach boky (KoB 1666); rozarium pri boku nosity (ZA 1676); klany w bocych (LR1 17. st); ma bit na hak na lawem boku prehnaty a zaweseny (L. MIKULÁŠ 1713); (ovciam) brucho, nohy a boky, naposledy hrbet ostriháme (VOv 1779); pakli (kôň) ma dluhu ssigu a gest plen w bocich, ten beha richle (RG 18. st) F. k b-u pridať, vyvoliť koho na pomoc: pred panom rychtarom i ginich panou bratou k boku prydanych (MARTIN 1677); k boku gegich mame y gistych hagčuw wiwolyty (ZÁBORIE 1714); z b-a na b. sa prevaľovať dlho ležať, leňošiť: leniwi radneg se doma na peci, na lavici aneb y na posteli z boka na bok prewalugu (MS 1758) 2. postranná časť, strana niečoho: sessel k bokům lodj (SP 1696); tam gest kachlom geden bok wiruteny (BECKOV 1729); zebi platno na boku dieravo nebollo (KRUPINA 1755) 3. úboč, stráň: zrownany strany boku tey hory (ZVOLEN 1567); na buocze mezy czestami roli puol (s. l. 16. st); u Bjeleg studne w tom boku gjch widal (H. ŠTUBŇA 1616); ten bok aneb ubocž nad hostowny wisiczy (SKLABIŇA 1643); wssecky tge boky až po Čgernu dolynu (s. l. 1716)