boj -a m.
1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.; stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť); zviesť b. na život a na smrť
2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.; b. o život, b. za slobodu, za mier; b. s prírodou, b. proti chorobám; filoz. b. protikladov; športový b.; publ. b. o zrno žatva;
bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo; b-á morálka, b-á výzva;
bojovo, bojove prísl.
bojovo prísl. ▶ s odhodlaním bojovať, útočiť, presadiť sa bojom; so zreteľom na boj; syn. bojovne, útočne: byť b. naladený; b. orientovaný výcvik; lietadlá b. zasiahli; Keď mal [Lindbergh] vyše štyridsať, ešte bojovo lietal v Pacifiku. [Sme 2002]