bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.; b. za práva ľudu; → hrob Neznámeho b-a;
bojovníčka -y -čok ž.
bojovník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto bojuje so zbraňou v ozbrojenom konflikte, bitke: odvážny, hrdinský b.; frontoví, partizánski bojovníci; bojovníci Talibanu; socha bojovníka; pocty padlým bojovníkom; Južné kraje našej vlasti dostali sa pod moc týchto divných bojovníkov. [F. Hrušovský] □ Hrob neznámeho bojovníka pamätník padlých vojakov 2. ▶ kto sa zapája do hnutia za niečo al. proti niečomu, bojuje za dosiahnutie al. potlačenie niečoho: nadšený, neúnavný, neohrozený b.; protifašistickí bojovníci; bojovníci za mier; legenda o bojovníkovi za pravdu a spravodlivosť; Bola to obrovská niekoľkomiliónová rezerva fanaticky oddaných, činorodých a akcieschopných bojovníkov. [L. Mňačko] ▷ bojovníčka -ky -čok ž.
bojovník, -a, mn. č. -ci m.
1. účastník vojenského boja, vojny, vojak v boji: frontový b.;
2. účastník nejakého boja, úsilia, hnutia: b. za slobodu, za práva ľudu, za národ, politický b., neohrozený b.; starý b. ktorý sa dávno zúčastňuje na nejakom hnutí;
bojovníčka, -y, -čok ž.;
bojovnícky príd.;
bojovníctvo, -a str. zried. vlastnosť bojovníka, bojovnosť (Jes.)
(jeden) bojovník; (bez) bojovníka; (k) bojovníkovi; (vidím) bojovníka; (ó) bojovník!; (o) bojovníkovi; (s) bojovníkom;
(dvaja) bojovníci; (bez) bojovníkov; (k) bojovníkom; (vidím) bojovníkov; (ó) bojovníci!; (o) bojovníkoch; (s) bojovníkmi;