bojovať nedok.
1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom; b. v prvej línii; udatne b.; b. na život a na smrť
2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť; b. proti fluktuácii; b. s lenivosťou
● kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť; b. proti → veterným mlynom
bojovať -juje -jujú -juj! -joval -jujúc -jujúci -jovaný -jovanie nedok. (ø; za koho, za čo; o koho, o čo; proti komu, proti čomu; s kým, s čím (o koho, o čo)) 1. ▶ zúčastňovať sa na boji, veľkom ozbrojenom stretnutí nepriateľských strán; syn. biť sa: udatne, hrdinsky b.; bojujúce strany, vojská; b. s nepriateľom, proti nepriateľovi; b. v prvej línii; b. za vlasť, za slobodu; b. o mesto, o časť územia; Jeho starý otec bojoval na týchto miestach, no neumrel na bojisku, ale v nemocnici. [LT 1998] 2. ▶ usilovať sa niečo dosiahnuť, získať al. niečo prekonať, premôcť; syn. zápasiť, boriť sa: neúnavne, ustavične b.; b. za pravdu, za ľudské práva; b. proti nespravodlivosti; b. proti chorobám, škodcom; b. s ľudskou ľahostajnosťou; b. o zákazníka; b. o existenciu niečoho; b. sám so sebou váhať, premáhať sa; b. perom; b. o vavríny; bojujeme o titul majstra; Hádzal sa o zem a kričal, odhodlane a zúrivo bojoval o svoj osud. [J. Lenčo] ◘ fraz. bojovať ako o život zo všetkých síl; bojovať do poslednej kvapky krvi vytrvalo; bojovať na dvoch frontoch/na širokom fronte súčasne proti viacerým javom; bojovať proti veterným mlynom proti nereálnym prekážkam; bojovať so smrťou byť ťažko chorý ◘ parem. kto sa dá do boja/na vojnu, musí bojovať prijatú úlohu treba splniť ▷ opak. bojovávať, bojúvať -va -vajú -val
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
bojovať, -uje, -ujú nedok. (za koho, za čo, proti komu, proti čomu, s kým, s čím, o koho, o čo i bezpredm.)
1. zúčastňovať sa boja, vojenských bitiek ako vojak: b. za vlasť, za slobodu, b. s nepriateľom, proti nepriateľovi, b. o dôležitý strategický bod, b. po boku niekoho; údatne b.; b. v prvej línii;
2. viesť zápas, boj, usilovať sa o niečo, namáhať sa, vyvíjať úsilie: b. za pravdu, za mier, b. o zrno, o každodenný chlieb, b. proti škodcom, proti chorobám, b. proti krivde, b. s prírodou, b. sám so sebou;
opak. bojovávať i bojúvať, -a, -ajú