boj, -a m.
1. zápas, bitka vojenských síl: ťažký, neúprosný, urputný, krvavý b., pouličné b-e, víťazný, obranný, útočný b.; ísť do b-a, padnúť v b-i, zvádzať tuhý b., b. na život a na smrť, vybojovať rozhodný b.;
2. (nevojenský) zápas dvoch al. viacerých jednotlivcov al. celkov; úsilie, hnutie: politický, parlamentný, volebný, revolučný b., náboženské, národnostné b-e; triedny b.; otvorený, skrytý b., konkurenčný b.; viesť b.; b. človeka s prírodou; b. za slobodu, za práva národa, ľudu, b. za mier, b. o exitenciu, b. o život, b. o zrno, b. o každodenný chlieb; b. o národný život (Škult.); b. proti chorobám, proti absencii;
bojový príd.: b-é pásmo, b-é prostriedky, b-é sily, b-é látky, b-é plyny, b-é lietadlá, b-á taktika, b-á morálka, b-á činnosť, b-á situácia; b. zápal (Zúb.);
bojove/-o prísl.
bojový p. boj