boj -a m.
1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.; stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť); zviesť b. na život a na smrť
2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.; b. o život, b. za slobodu, za mier; b. s prírodou, b. proti chorobám; filoz. b. protikladov; športový b.; publ. b. o zrno žatva;
bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo; b-á morálka, b-á výzva;
bojovo, bojove prísl.
bojový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na boj, ozbrojené stretnutie; ktorý je miestom boja: b. priestor, plán; bojová línia; bojová výzva, úloha, morálka; bojové pole; b. schopnosti, šťastie; voj. bojová zástava symbolizujúca vojenskú česť, statočnosť a slávu bojového útvaru; tel. ázijské bojové umenia telesné cvičenia majúce svoj pôvod na bojisku, dnes zamerané na dosiahnutie životnej rovnováhy jednotlivca, komplexného rozvoja jeho duševných a telesných schopností; Bojové scény sú svižné, ľahké, hoci rapír váži i trištvrte kila a obojručný meč aj celých päť. [NP 1987] 2. ▶ určený na boj, ozbrojený konflikt; používaný v boji; syn. vojenský: b. materiál; bojové vozidlo; bojové lietadlá, tanky; bojové otravné látky; ukážka bojovej techniky; raketový systém vybavený atómovou bojovou hlavicou 3. 2. st. -vejší ▶ vyhľadávajúci boj; odhodlaný, pripravený bojovať, útočiť, presadiť sa bojom; ktorý je prejavom bojovnosti; syn. bojovný, útočný: b. duch; b. pokrik; mať bojovejšiu náladu; Spoza verandy sa vynoril akýsi tieň a ozvalo sa varovné, zároveň i bojové zavrčanie. [A. Baláž]
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
bojový p. bojovný
frontový súvisiaci s bojiskom, územím vojny, s vojnou • kniž. poľný: frontová, poľná nemocnica • vojnový: frontoví, vojnoví invalidi; vojnové útrapy • vojenský • bojový: vojenská, bojová línia
boj, -a m.
1. zápas, bitka vojenských síl: ťažký, neúprosný, urputný, krvavý b., pouličné b-e, víťazný, obranný, útočný b.; ísť do b-a, padnúť v b-i, zvádzať tuhý b., b. na život a na smrť, vybojovať rozhodný b.;
2. (nevojenský) zápas dvoch al. viacerých jednotlivcov al. celkov; úsilie, hnutie: politický, parlamentný, volebný, revolučný b., náboženské, národnostné b-e; triedny b.; otvorený, skrytý b., konkurenčný b.; viesť b.; b. človeka s prírodou; b. za slobodu, za práva národa, ľudu, b. za mier, b. o exitenciu, b. o život, b. o zrno, b. o každodenný chlieb; b. o národný život (Škult.); b. proti chorobám, proti absencii;
bojový príd.: b-é pásmo, b-é prostriedky, b-é sily, b-é látky, b-é plyny, b-é lietadlá, b-á taktika, b-á morálka, b-á činnosť, b-á situácia; b. zápal (Zúb.);
bojove/-o prísl.
bojový p. boj
(jeden) bojový; (bez) bojového; (k) bojovému; (vidím) bojového; (ó) bojový!; (o) bojovom; (s) bojovým;
(štyria) bojoví; (bez) bojových; (k) bojovým; (vidím) bojových; (ó) bojoví!; (o) bojových; (s) bojovými;
(jeden) bojový; (bez) bojového; (k) bojovému; (vidím) bojový; (ó) bojový!; (o) bojovom; (s) bojovým;
(štyri) bojové; (bez) bojových; (k) bojovým; (vidím) bojové; (ó) bojové!; (o) bojových; (s) bojovými;
(jedna) bojová; (bez) bojovej; (k) bojovej; (vidím) bojovú; (ó) bojová!; (o) bojovej; (s) bojovou;
(jedno) bojové; (bez) bojového; (k) bojovému; (vidím) bojové; (ó) bojové!; (o) bojovom; (s) bojovým;
(tri) bojové; (bez) bojových; (k) bojovým; (vidím) bojové; (ó) bojové!; (o) bojových; (s) bojovými;