boj -a m.
1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.; stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť); zviesť b. na život a na smrť
2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.; b. o život, b. za slobodu, za mier; b. s prírodou, b. proti chorobám; filoz. b. protikladov; športový b.; publ. b. o zrno žatva;
bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo; b-á morálka, b-á výzva;
bojovo, bojove prísl.
boj, -a m.
1. zápas, bitka vojenských síl: ťažký, neúprosný, urputný, krvavý b., pouličné b-e, víťazný, obranný, útočný b.; ísť do b-a, padnúť v b-i, zvádzať tuhý b., b. na život a na smrť, vybojovať rozhodný b.;
2. (nevojenský) zápas dvoch al. viacerých jednotlivcov al. celkov; úsilie, hnutie: politický, parlamentný, volebný, revolučný b., náboženské, národnostné b-e; triedny b.; otvorený, skrytý b., konkurenčný b.; viesť b.; b. človeka s prírodou; b. za slobodu, za práva národa, ľudu, b. za mier, b. o exitenciu, b. o život, b. o zrno, b. o každodenný chlieb; b. o národný život (Škult.); b. proti chorobám, proti absencii;
bojový príd.: b-é pásmo, b-é prostriedky, b-é sily, b-é látky, b-é plyny, b-é lietadlá, b-á taktika, b-á morálka, b-á činnosť, b-á situácia; b. zápal (Zúb.);
bojove/-o prísl.
bojový p. boj