Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bojkot -u m. forma hosp. al. polit. boja prejavujúca sa najmä v odmietaní obch. stykov, spolupráce ap.: vyhlásiť b.

bojkot -tu pl. N -ty m. ⟨VM⟩ (čoho) ▶ zámerné odmietanie niečoho zo zásadných dôvodov, často aj ako forma politického al. hospodárskeho boja (podľa anglického správcu v Írsku Ch. Boycotta): diplomatický, hospodársky, obchodný b.; b. hlasovania, volieb; b. športovej súťaže; vyzývať na b.; vyhlásiť b.; pohroziť bojkotom

bojkot -u m. ‹VM› odmietanie výrobkov, stykov a pod. s cieľom vynútiť od niekoho určitý ústupok, prípadne izolovať protivníka (najmä ako druh hospodárskych a politických sankcií); odmietanie, obchádzanie, zanedbávanie (niečoho al. niekoho) (podľa takto postihnutého angl. správcu v Írsku Ch. Boycotta);

bojkotový, zried. bojkotný príd.

bojkot, -u m. zámerné dôsledné odmietanie niekoho al. niečoho (napr. cudzích výrobkov), bojkotovanie: vyhlásiť b., spoločenský, diplomatický, mravný, morálny, hospodársky b.

(jeden) bojkot; (bez) bojkotu; (k) bojkotu; (vidím) bojkot; (ó) bojkot!; (o) bojkote; (s) bojkotom;

(dva) bojkoty; (bez) bojkotov; (k) bojkotom; (vidím) bojkoty; (ó) bojkoty!; (o) bojkotoch; (s) bojkotmi;