bojazlivý príd. kt. sa bojí, nesmelý; svedčiaci o strachu: b. človek, b-é dieťa; b. hlas;
bojazlivo prísl.;
bojazlivosť -i ž.
bojazlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
*bojácny ↗ správ. bojazlivý
bojazlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý má málo odvahy, ktorého ľahko premôže strach; ktorý je prejavom strachu; syn. nesmelý, ustráchaný; op. odvážny, smelý: b. človek; bojazlivé dieťa, zviera; b. úsmev, hlas; bojazlivá povaha; Čo mladší sa neboja televíznej kamery, čo starší, podaktorí aj bojazlivejší, pred ňou utekajú. [LT 1998]
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivý • nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad • ľakavý • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas • hanblivý • ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky • rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti • zakríknutý • zahriaknutý • utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik • uzavretý • samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom • jemný • letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk • expr.: plachučký • plachunký • poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)
2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka • plašivý • ľakavý: plašivý, ľakavý kôň • neskrotený • nedomestikovaný • neprítulný • divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka • expr.: plachučký • plachunký: plachučké vtáčatko
3. p. krátky 1
bojazlivý, 2. st. -ejší príd. bojaci sa, majúci strach, nesmelý: b-é dieťa; b. človek; hovoriť b-ým hlasom;
bojazlivosť, -ti ž.
bojazlivý príd. csl majúci málo odvahy, bojaci sa, nesmelý: A keť slunko zasvieťilo, opovážiľi sa pozreď na palubu aj tí bojazľivejší (Vitanová TRS); S takima bojäzlivima chlapí sä nemožno do nišoho dač (Brusník REV); Kerá gazdzina nebola bojazlivá, nasipala aj konom, aj ín za rebríg jatelini hodzila (Brestovany TRN); Co su tote dzifčeta take bojaźľive? (Spiš. Štvrtok LVO); bojazlivo prísl.: Bojazlivo zme sa obzírali, či néjde hájnik (Lovčice TRN); Jakośka bojazľivo idzeš na tote vohľadi (Kendice PRE)
bojazlivý príd bojaci sa, nesmelý, ľakavý: chatrný a bojazliwý neprjtel byl (RUŽOMBEROK 1599); nad zagaca nicz neny bogazlywegssjho (KoB 1666); na čem se diwiti mass, na bogazliwem srdcy mladence? (SK 1697); melancholik bojazliwý ge nad miru (GV 1755); kone naturi gsu bogazliweg (PR 18. st); -e prísl: timide: bogazliwe, obánliwe, strassliwe (KS 1763); -osť ž nesmelosť, strach, bázeň: dal sem mu bojazliwosty y bál se mňa y od ména meho (KB 1756); budto z hanbi anebo ze strachu a bojazliwosti (MS 1758); Herodes ze ukrutnosty a z bogasliwosty abj kralowstwy neopustyl (SJ 18. st); služte Pánu w bogazliwosti (BlR 18. st)