bogiňa p. bohyňa
bohyňa ž. (bogiňa)
1. veštkyňa; bosorka, čarodejnica: Bohiňe uš pomreli (Papradno PB); Oni mali sedondesát rokí a vereli bohinám a bosorkám (Rudník MYJ); Krava nám vihinula, išli zme g bohiňi, abi nám poraďila (Bánovce n. Bebr.); Mimo ústrešá ín to nemóžem povedat, podme pod ústreš, abi to tá bohina nepočula (Rumanová HLO)
F. tota śvekra moja jag bogiňa (Petrovany PRE) - o zlej svokre; taka śi tučna jag bogiňa (Torysa SAB) - veľmi tučná; ňeporichtovana jag bogiňa (Dl. Lúka BAR) - neupravená
2. zsl, už pejor. zlá žena, potvora (i nadávka, zahrešenie): To je velká bohina, strebe, s chlapi drží, dzeci si neopatrí (Brestovany TRN); Jaku bohiňu śi porobiu̯? (Sobrance)