bohviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. bohviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný bohviektoré, pís. i bohvie ktorý bohvie ktorá bohvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov al. kvality (často so záporným hodnotením); syn. čertviektorý: uložil to do bohviektorej škatule; sme bohviektorí v poradí; Vraj ho poznajú v tridsiatich krajinách, bohviektorých. [Sme 1998]
bohviektorý p. ktovieaký
ktovieaký hovor. expr. vyjadruje neurčitosť vlastnosti so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: bohvieaký • bohviektorý: nebolo to ktovieaké víťazstvo; nedostalo sa mu bohvieakej vďaky • hovor. expr.: neviemaký • neviemktorý • čertvieaký • čertviektorý