Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bohviekoľko neskl., mužský živ. i bohviekoľkí -kých, pís. i bohvie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva, neznámy, neurčitý počet, neznáme neurčité množstvo, ktoviekoľko (často so záporným hodnotením); syn. čertviekoľko: b. ešte treba urobiť; b. ho to stálo; to auto má už bohviekoľkého majiteľa; Na gibraltárskej skale sídli tridsaťtisíc ľudí a bohviekoľko opíc. [Pd 2001]
2. v záporných vetách ▶ vyjadruje obmedzenie množstva, nie veľa, ktoviekoľko: ani nás nie je b.; za takú robotu to nie je b.; Divákov tentoraz neprišlo do hľadiska bohviekoľko. [VNK 2003]
bohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i bohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu (často so záporným hodnotením); syn. čertviekto: b. to urobil; Položili svoje mladé životy za bohviekoho, za bohviečo. [M. Chudík]; Pozbieral z dokriveného železného zábradlia vojenské deky, bohviekým a bohviekedy tu zabudnuté. [K. Jarunková]
2. iron. ▶ neobyčajný, významný, vynikajúci človek: myslí si, že je b.
bohviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. bohviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný bohviektoré, pís. i bohvie ktorý bohvie ktorá bohvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov al. kvality (často so záporným hodnotením); syn. čertviektorý: uložil to do bohviektorej škatule; sme bohviektorí v poradí; Vraj ho poznajú v tridsiatich krajinách, bohviektorých. [Sme 1998]
bohvieodkedy, pís. i bohvie odkedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť začiatku časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. čertvieodkedy: b. to už trvá; dom, ktorý b. nemaľovali
bohvieodkiaľ, pís. i bohvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieodkiaľ: b. privandroval; b. má tie informácie; Bohvieodkiaľ sem spadol chrúst. [Inet 2002]; V ten posledný večer dobehával bohvieodkiaľ s vyplazeným jazykom. [K. Jarunková]
bohvieprečo, pís. i bohvie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieprečo: b. prišli tak zavčasu; Bol presvedčený, že je to iba komédia, ktorú bohvieprečo museli zahrať pred verejnosťou. [M. Urban]; Po oboch stranách cesty bohvieprečo nebolo jediného vzpriameného stromu. [J. Puškáš]; Prišlo mu predvolanie do nemocnice, bohvieprečo vojenskej. [Inet 2003]
bohvieskade, bohvieskadiaľ, pís. i bohvie skade, bohvie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieskade, čertvieskadiaľ: b. sa tu zjavil; Studne sú plytké, voda z ciest, zo smetísk a bohvie skade do nich natečie. [Inet 2001]
kde1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
◘ fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojí má veľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
▷ bohvie kde ↗ bohviekde; čertvie kde ↗ čertviekde; čojaviem kde ↗ čojaviemkde