bohoslužba, -y, obyč. v mn. č. bohoslužby, -žieb ž. náboženské obrady: slávnostné, smútočné b.;
bohoslužobný príd.: b. jazyk, b-á reč, b. poriadok; b-é knihy, b. spev
(jedna) bohoslužba; (bez) bohoslužby; (k) bohoslužbe; (vidím) bohoslužbu; (ó) bohoslužba!; (o) bohoslužbe; (s) bohoslužbou;
(dve) bohoslužby; (bez) bohoslužieb; (k) bohoslužbám; (vidím) bohoslužby; (ó) bohoslužby!; (o) bohoslužbách; (s) bohoslužbami;