bohatý príd.
1. majúci veľký majetok; zámožný, majetný, op. chudobný: b. kupec, b-á krajina
2. oplývajúci niečím (kladným), hojný, op. chudobný: krajina b-á na nerasty; b-á činnosť rozsiahla; b-é skúsenosti;
bohato prísl.: b. sa odmeniť; strom b. rodí;
bohatosť -i ž.
bohato 2. st. -tšie prísl. 1. ▶ vzhľadom na bohatstvo, na veľký majetok: b. sa odmeniť štedro; b. sa oženiť s bohatou nevestou; Podľa súčasných svedectiev najbohatšie v Banáte žili Sasi, hneď za nimi Slováci. [V. Mináč] 2. ▶ vo veľkom množstve, počte, veľkou mierou; syn. hojne, mnohonásobne: b. prestretý stôl; b. zalesnený kraj; jabloň b. zarodila; b. ilustrovaná kniha; b. zdobený kroj; b. rozvetvená distribučná sieť; investícia, ktorá sa b. vráti; Obom postavám splývajú k zemi bohato riasené rúcha. [A. Hykisch]
1. majúci veľký majetok, mnoho peňazí, dostatok hmotných prostriedkov, majetný: b. človek, b. fabrikant, b. gazda;
2. obsahujúci dostatok, hojnosť niečoho, oplývajúci niečím, hojný: b-á úroda, b-á fantázia, b-é skúsenosti; citrón je b. na vitamín C;
bohato (star. i bohate) prísl.: b. niekoho obdarovať, b. sa niekomu odmeniť, b. sa oženiť; b. ozdobený;
bohatosť, -ti ž.