bohapustý príd.
1. nehanebný; bezbožný, hriešny: b. podvod, b-á lož; b-é reči
2. expr. neviazaný, rozpustený: b. rev, smiech;
bohapusto prísl.
bohapusto 2. st. -tejšie prísl.
bohapusto 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ bez viery v Boha; syn. bezbožne; b. kliať, hrešiť 2. expr. ▶ s prekročením všetkých medzí; trestuhodným spôsobom: b. klamať, kradnúť bezočivo; Spoločnosť bohapusto mrhá zdrojmi na zbytočné výrobky, určené na veľkolepú spotrebu, prepych. [Inet 2002]; Potom zapadnem do najbližšej putiky a pijem, bohapusto chľascem, hoci som to nemával vo zvyku. [D. Kužel]
bohapustý príd. trochu expr. bezbožný, hriešny, nehanebný, naničhodný, bohaprázdny: b. podvod, b-é reči, b-á lož; krik a bohapusté vyhrážky (Ráz.);
bohapusto prísl.: b. kliať, hrešiť, nadávať