boháč -a m. bohatý človek: dedinský b.;
boháčka -y -čok ž.;
boháčsky príd.
boháč -ča pl. N -či m. ▶ bohatý, majetný človek; op. chudák, bedár: veľký b.; luxusný hotel pre boháčov; z chudobného sa stal b.; rebríček najväčších svetových boháčov; zdravo sa nemusí stravovať len b.; Keď má možnosť vybrať si boháča, nevyberie si trhana. [M. Figuli] ▷ boháčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr.: Koľké boháčisko sa z neho stalo. [F. Hečko]; boháčka -ky -čok ž.
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
boháč, -a m. bohatý, majetný človek: dedinský b., veľký b.;
boháčka, -y, -čok ž.;
(jeden) boháč; (bez) boháča; (k) boháčovi; (vidím) boháča; (ó) boháč!; (o) boháčovi; (s) boháčom;
(dvaja) boháči; (bez) boháčov; (k) boháčom; (vidím) boháčov; (ó) boháči!; (o) boháčoch; (s) boháčmi;