bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami; b-nie včiel štípanie;
pren. jeho slová ma b-jú zraňujú, dráždia;
dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci
bodnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.
bodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho čím (do čoho); ø) ▶ zasahovať ostrým, končitým predmetom; syn. pichať: b. nožom, dýkou; b. koňa ostrohami; osy bodajú; cítil bodanie ostrej trávy; Rimania vyzbrojení krátkymi mečmi, ktorými sa dalo aj bodať 2. expr. (koho (čím); ø) ▶ spôsobovať podráždenie, nepokoj, znepokojovať; syn. podpichovať: b. ironickými poznámkami; Priezračné jesenné popoludnie ho bodalo do očí. [A. Hykisch]; V mozgu ma bodali neodbytné otázky, možno boli aj naivné, aj bezočivé, iste aj nemiestne, ale bodali ma. [A. Bednár] ▷ opak. bodávať -va -vajú -val; dok. ↗ bodnúť
bodnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (čím; koho čím (do čoho); ø) ▶ zasiahnuť ostrým, končitým predmetom; syn. pichnúť: b. bodákom; bodla ho včela, osa; bodol koňa a odcválal; bodnutie sršňa môže byť nebezpečné; obeť zomrela na mnohopočetné bodnutia nožom; Bodla chlapca do pŕs prstom a chichotajúc sa zmizla medzi cestujúcimi. [R. Sloboda]; Zbledli, zmeraveli ako bodnuté. [P. Jaroš]; pren. Trochu ma bodla ľútosť. [A. Bednár]; Jeho smutná výčitka ju bodla. [Ľ. Zúbek]; neos. bodlo ho pri srdci pocítil bolesť, úzkosť 2. expr. (koho; čím; ø) ▶ spôsobiť podráždenie, nepokoj; nepríjemne sa dotknúť; syn. podpichnúť: Bodlo ho to trošičku. Nemal celkom čisté svedomie. [A. Lacková-Zora]; Margita len občas pribehla do ich spoločnosti, bodla dvoma-tromi slovami a zase zmizla. [A. Plávka] 3. subšt. (ø; komu) často v podmieňovacom spôsobe ▶ prísť vhod: bodlo by pivo; tie peniaze mi bodli; bodla by pomoc; Tak tu je jeden, čo má otca nielen murára, ale aj nadmurára! To by nám bodlo. [J. Johanides] 4. hovor. (komu s čím; v čom/pri čom) ▶ poskytnúť pomoc, pomôcť: brat mi bodol s úlohou; kamaráti mu bodli pri stavbe; mám problémy, ale v tých mi ty nemôžeš b. ▷ nedok. ↗ bodať
bodnúť 1. porov. bodať 2. p. hodiť sa 1
poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela • bodnúť • pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa • uhryznúť (o hadovi) • doštípať • dobodať • dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)
2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci • štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka • expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo
zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúť • pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky • zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme • zabodnúť • vbodnúť • bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho • zaraziť • vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme • zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov • pozastokovať • pozastokýnať • pozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho • pozapichovať • pozapichávať (postupne, viac vecí)
bodať, -á, -ajú nedok. (koho čím)
1. zasahovať končitým predmetom, pichať: b. nožom, b. koňa ostrohou; pren. Hladné oči haviarov ho bodali ako ihly (Hor.) prenikavo hľadeli. (Myšlienka) trčala mu v hlave ako tŕň a bodala ho na každom kroku (Hor.) trápila ho.
2. expr. podpichovať, dráždiť: Otázka bodala ho zakaždým. (Urb.) Priateľky bodali sa veľmi rady. (Tim.);
dok. bodnúť
bodnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. (koho, čo) zasiahnuť končitým predmetom, pichnúť: b. niekoho nožom, bodákom, b. koňa ostrohou, bodnutie včely;
pren. o náhlych pocitoch al. vnemoch: Strašne tento hvizd do srdca bodne. (Sládk.) Pocítil bodnutie svedomia. (Vaj.) Keď ten plač Eva začula, sťa by ju boli nožom bodli. (Urb.) Pri srdci zacítila divné bodnutie. (Hor.)
● neos. bodlo ho (ju) pri srdci, v srdci pocítil(a) tieseň, úzkosť;
2. (koho i bezpredm.) podpichnúť, podráždiť: Poznámka ma bodla. (Jes.) Bodla dvoma-troma slovami a zasa zmizla. (Pláv.);
nedok. bodať
bodnúť dok. 1. zasiahnuť ostrým predmetom, pichnúť: Tri razí mau̯ bodnutuo (Kráľ. Lehota LM); Bolo to huboké bonnucié (Bošáca TRČ) 2. neos. spôsobiť bodavú bolesť: Tak ma bollo v boku (V. Rovné BYT)
bodnúť si dok. poraniť sa ostrým predmetom, pichnúť si: Bolla son si trn do nohi (Bošáca TRČ)
bodnúť dk pichnúť: že by ho konczom polhakom w bok bodol (BLATNICA 1660); tito bodlj se nožjky (SP 1696); bodla, ale železo jej od srsťi dalej ňeišlo (BR 1785); mast na rany po bodnuti (LR5 18. st); x. pren trpčegssy putka bodla mizerneho Augustina (SK 1697) dotkla sa, zamrzela