Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami; b-nie včiel štípanie;

pren. jeho slová ma b-jú zraňujú, dráždia;

dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bodnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

bodnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

bodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho čím (do čoho); ø) ▶ zasahovať ostrým, končitým predmetom; syn. pichať: b. nožom, dýkou; b. koňa ostrohami; osy bodajú; cítil bodanie ostrej trávy; Rimania vyzbrojení krátkymi mečmi, ktorými sa dalo aj bodať
2. expr. (koho (čím); ø) ▶ spôsobovať podráždenie, nepokoj, znepokojovať; syn. podpichovať: b. ironickými poznámkami; Priezračné jesenné popoludnie ho bodalo do očí. [A. Hykisch]; V mozgu ma bodali neodbytné otázky, možno boli aj naivné, aj bezočivé, iste aj nemiestne, ale bodali ma. [A. Bednár]
opak. bodávať -va -vajú -val; dok.bodnúť


bodnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (čím; koho čím (do čoho); ø) ▶ zasiahnuť ostrým, končitým predmetom; syn. pichnúť: b. bodákom; bodla ho včela, osa; bodol koňa a odcválal; bodnutie sršňa môže byť nebezpečné; obeť zomrela na mnohopočetné bodnutia nožom; Bodla chlapca do pŕs prstom a chichotajúc sa zmizla medzi cestujúcimi. [R. Sloboda]; Zbledli, zmeraveli ako bodnuté. [P. Jaroš]; pren. Trochu ma bodla ľútosť. [A. Bednár]; Jeho smutná výčitka ju bodla. [Ľ. Zúbek]; neos. bodlo ho pri srdci pocítil bolesť, úzkosť
2. expr. (koho; čím; ø) ▶ spôsobiť podráždenie, nepokoj; nepríjemne sa dotknúť; syn. podpichnúť: Bodlo ho to trošičku. Nemal celkom čisté svedomie. [A. Lacková-Zora]; Margita len občas pribehla do ich spoločnosti, bodla dvoma-tromi slovami a zase zmizla. [A. Plávka]
3. subšt. (ø; komu) často v podmieňovacom spôsobe ▶ prísť vhod: bodlo by pivo; tie peniaze mi bodli; bodla by pomoc; Tak tu je jeden, čo má otca nielen murára, ale aj nadmurára! To by nám bodlo. [J. Johanides]
4. hovor. (komu s čím; v čom/pri čom) ▶ poskytnúť pomoc, pomôcť: brat mi bodol s úlohou; kamaráti mu bodli pri stavbe; mám problémy, ale v tých mi ty nemôžeš b.
nedok.bodať

bodnúť 1. porov. bodať 2. p. hodiť sa 1


poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včelabodnúťpichnúť: do ruky ju bodla, pichla osauhryznúť (o hadovi) • doštípaťdobodaťdopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)

2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na lícištipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočkaexpr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo


zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúťpichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látkyzastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zemezabodnúťvbodnúťbodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekohozaraziťvraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zemezastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasovpozastokovaťpozastokýnaťpozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekohopozapichovaťpozapichávať (postupne, viac vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bodať, -á, -ajú nedok. (koho čím)

1. zasahovať končitým predmetom, pichať: b. nožom, b. koňa ostrohou; pren. Hladné oči haviarov ho bodali ako ihly (Hor.) prenikavo hľadeli. (Myšlienka) trčala mu v hlave ako tŕň a bodala ho na každom kroku (Hor.) trápila ho.

2. expr. podpichovať, dráždiť: Otázka bodala ho zakaždým. (Urb.) Priateľky bodali sa veľmi rady. (Tim.);

dok. bodnúť


bodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (koho, čo) zasiahnuť končitým predmetom, pichnúť: b. niekoho nožom, bodákom, b. koňa ostrohou, bodnutie včely;

pren. o náhlych pocitoch al. vnemoch: Strašne tento hvizd do srdca bodne. (Sládk.) Pocítil bodnutie svedomia. (Vaj.) Keď ten plač Eva začula, sťa by ju boli nožom bodli. (Urb.) Pri srdci zacítila divné bodnutie. (Hor.)

neos. bodlo ho (ju) pri srdci, v srdci pocítil(a) tieseň, úzkosť;

2. (koho i bezpredm.) podpichnúť, podráždiť: Poznámka ma bodla. (Jes.) Bodla dvoma-troma slovami a zasa zmizla. (Pláv.);

nedok. bodať

bodnúť dok.
1. zasiahnuť ostrým predmetom, pichnúť: Tri razí mau̯ bodnutuo (Kráľ. Lehota LM); Bolo to huboké bonnucié (Bošáca TRČ)
2. neos. spôsobiť bodavú bolesť: Tak ma bollo v boku (V. Rovné BYT)


bodnúť si dok. poraniť sa ostrým predmetom, pichnúť si: Bolla son si trn do nohi (Bošáca TRČ)

bodnúť dk pichnúť: že by ho konczom polhakom w bok bodol (BLATNICA 1660); tito bodlj se nožjky (SP 1696); bodla, ale železo jej od srsťi dalej ňeišlo (BR 1785); mast na rany po bodnuti (LR5 18. st);
x. pren trpčegssy putka bodla mizerneho Augustina (SK 1697) dotkla sa, zamrzela

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu