Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská

bod1 -u m.

1. zákl. geom. prvok bez rozmerov, priesečník 2 priamok: dotykový b.

2. priestorovo malé miesto al. malý časový úsek: najvyšší b. pohoria; svetelný b.; orientačný b. uľahčujúci orientáciu; b. varu, mrazu, novšie fyz. teplota varu, teplota mrznutia vody; oporný b.

3. časť, zložka (celku, akcie): b. programu, rokovania; styčný b.; zhodovať sa vo viacerých b-och

4. jednotka hodnotenia výkonu, dosiahnutého výsledku ap.: dosiahnuť maximálny počet b-ov; získať, stratiť b-y, trestné b-y; vyhrať na b-y

uviaznuť na → mŕtvom b-e;

bodový príd.


bod2 -u m. bodnutie (napr. v šerme)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bod ‑u m.; bodový

bod1 bodu pl. N body m. 1. ▶ najmenšia časť plochy al. priestoru; najjednoduchší geometrický útvar bez rozmerov: začiatočný, koncový b.; spoločné body; b. A; rad bodov; myslený b.; b. dotyku; vzdialenosť dvoch bodov; zbiehať sa do jedného bodu; styčný b.i fraz.
2.malá časť plochy al. priestoru dôležitá z nejakého hľadiska; miesto, do ktorého sa niečo sústreďuje: najnižší, najvyšší, vrcholný b.; strategické, kontrolné body; východiskový, záchytný b.; najzápadnejší b. kontinentu; akupunktúrne body tela; Pribinovo kniežatstvo disponovalo 19 mocenskými vojenskými bodmi - hradiskami. [M. Kučera]; geod. nivelačný b. označujúci nadmorskú výšku; voj. oporný b. časť terénu vybudovaná na obranu, ↗ i fraz.; orientačný b. charakteristický, dobre identifikovateľný objekt slúžiaci na orientáciu □ východiskový bod východisko niečoho, možnosť začať niečo
3.malá časť plochy javiaca sa ako bodka: svetelný, žiarivý b. na oblohe; zahľadieť sa na jeden b.; Loďka sa zmenila na tmavý bod, ktorý sa dal ťažko sledovať. [J. Blažková]
4.dôležitý časový úsek; dosiahnutý stav obyč. pri zmenách niečoho: epidémia dosahuje kulminačný b.; Bodom, z ktorého sa mu odvíjalo pradeno súvislých spomienok, bol až príchod do Atén. [J. Lenčo]; astron. jarný, jesenný b. priesečník myslenej slnečnej trajektórie a nebeského (svetového) rovníka počas jarnej, jesennej rovnodennosti; tech. mŕtvy b. prechodná nehybnosť dosiahnutá rušením sa síl opačného smeru ↗ i fraz.; fyz. rosný b. teplota vzduchu, pri ktorej vodné pary začínajú kondenzovať; trojný b. rovnovážny stav tuhej, kvapalnej a plynnej fázy tej istej látky; body obratu v ktorých sa mení smer pohybu kmitajúceho telesa; kritický b. určený kritickými hodnotami stavových veličín ↗ i fraz.
5.časť, zložka, úsek nejakej činnosti al. diania: prvý b. programu; posledný b. rokovania; dohodnúť sa na sporných bodoch; dodržať všetky body zmluvy
6.jednotka hodnotenia výkonu, dosiahnutého výsledku: prideliť, strhnúť niekomu body; dosiahnuť rovnosť bodov; za správnu odpoveď sú tri body; zoznam prijatých uchádzačov podľa počtu získaných bodov; šport. trestný b.; ligové body; domáci hráč nezískal ani b.; vyhrať, prehrať na body
7. ▶ základná jednotka hodnotenia odborných výkonov lekárov a prístrojových výkonov zo strany zdravotných poisťovní: stanoviť hodnotu bodu; cena bodu za výkon vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti [Inet 2003]
8. polygr. ▶ základná dĺžková typografická jednotka rovnajúca sa 0‚3756 mm
9. ▶ základná jednotka hodnoty lístkov na tovar v prídelovom systéme hospodárstva: kúpiť niečo na body
fraz. iron. čierny bod záporné hodnotenie (obyč. nadriadenou inštitúciou); kľúčový/uzlový bod základný problém; [dosiahnuť] kritický bod vyvinúť sa do stavu, ktorý je neúnosný a treba ho riešiť obyč. zmenou podmienok; neuralgický bod prvok situácie vyznačujúci sa najväčšou nestabilitou a spôsobujúci problémy; hovor. nula bodov nič; oporný bod prvok situácie vyznačujúci sa najväčšou stabilitou a jasnosťou; prvok uľahčujúci pochopenie situácie al. napredovanie v činnosti; styčný bod východisko podobnosti, dorozumenia; byť/zastať/ocitnúť sa na mŕtvom bode nijako nepostupovať vo vývine, vzťahoch a pod.; klesnúť pod bod mrazu prestať; postupovať bod po bode systematicky
bodík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 6: Zem je predsa tamhore. Tam, kde sa mihoce drobný biely bodík. [J. Horák]; Bude to vyrovnaný súper. Každý bodík je nám vzácny. [R. Moric]


bod2 bodu pl. N body m. ▶ zasiahnutie ostrým hrotom, bodnutie: nácvik priameho bodu v šerme

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594
+1195
−1381
pohľad/43533 d/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 d/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

-od/878798±184 22.27: substantíva m. neživ. N+A sg. 128453 dôvod/18719 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 prechod/4821 rod/3764 sprievod/2681 chod/2577 vchod/2527 rozvod/2234 závod/2093 pochod/1786 (56/23063)

bodka najmenší grafický prvok zobrazovacích, najmä písmových sústav: urobil bodku nad izastar. punkt (najmä v prenesenom význame): pochopil príkazy do posledného punktuzastar. bod (interpunkčné znamienko): urobiť nad písmenom j bod


bod 1. časť, zložka celku • zastar. punkt: aj tento punkt rokovania prebehol bez problémov

2. p. bodka


opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bod1, -u m.

1. najjednoduchší geometrický útvar (bez rozmerov), najmenšia časť plochy al. priestoru: dotykový b., koncový b.;

2. malá časť plochy javiaca sa ako bodka: Kde-tu spomedzi zelene vykukujú biele body: biele domce a dediny. (Kuk.); oči upreté na jeden bod (Tim.);

3. isté miesto (obyč. dôležité z nejakého hľadiska), istá časť plochy, povrchu: strategický b., orientačný b., oporný b.; geod. trigonometrický b. trvalo označené miesto slúžiace na zameriavanie v teréne pri mapovaní, neodb. triangulačný b.; vystúpiť na najvyšší b.;

4. istý (obyč. uzlový) stav vo vývoji, pri zmenách niečoho: b. varu, mrazu, b. topenia; tech. mŕtvy b. dočasná nehybnosť niektorej časti mechanizmu

ostať na mŕtvom b-e bez činnosti;

5. časť, úsek nejakej činnosti al. diania: hľadať, nachádzať styčné, spoločné b-y, rozchádzať sa v istých b-och; sporné b-y; b. programu;

6. šport. jednotka športového výkonu: získať b-y, poraziť niekoho na b-y;

7. jednotka poukazu na zakúpenie istého množstva tovaru vo viazanom hospodárstve: tovar na b-y, kúpiť niečo na b-y;

8. hovor. bodka (ako interpunkčné znamienko);

bodový príd. k 1, 6, 7: tech. b-é zváranie spájanie v jednotlivých bodoch elektrickým prúdom; šport. b. náskok; b. systém predávanie tovaru na body


bod2, -u m. bodnutie, pichnutie (napr. v šerme)

bod m. malá tmavá škvrna: Šiarnia bodi má po tvári (Kameňany REV)

bod m malá časť plochy javiaca sa ako bodka: punctum: bod, punktjk, puk (PD 18. st)

bod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) bod
G (bez) bodu
D (k) bodu
A (vidím) bod
L (o) bode
I (s) bodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) body
G (bez) bodov
D (k) bodom
A (vidím) body
L (o) bodoch
I (s) bodmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
101 Bidovce KS/KI abov.
1773 Bőd, Bidowetz, Bidowcze, 1786, 18731902 Bőd, 1808 Bőd, Beőd, Bídowce, 1863 Böőd, 19071913 Magyarbőd, 1920 Bydovce, 1927– Bidovce
1943 Radošina TO/NI nitr. 1976 pričl. o. Bzince; 19761990 pričl. o. Orešany .
1773 Radoszna, Radoschin, Radossina, 1786 Radoszna, Radossina, 1808 Radosna, Radossina, 18631913 Radosna, 1920 Radošina, 19271948 Radošiná, 1948– Radošina
Bzince: 1773 Bzincz, Bzincze, 1786 Bzincz, Bzinze, 1808 Bzincz, Bzýnce, 18631907 Bzinc, 1913 Bod, 19201976 Bzince

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BŐD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 46×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
ŠIMONOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 11×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 11×;
BÁTKA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 9×;
ŠIRKOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 4×;
JESENSKÉ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 3×;
CHRÁMEC, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;
DRŇA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
PAVLOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
SÚTOR, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
UZOVSKÁ PANICA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko BÖD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;
BÁTKA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
JESENSKÉ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko BOD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bode, kde sme ho point nous l'avons
bodu, kde sa zbiehajú point se croisent
každý z týchto bodov chacun de ces points
sedem stupňov od bodu sept degrés du point
stupňov od bodu, kde degrés du point
teda prvý bod sa donc un premier point
tento bod alebo zmizol ou ce point avait disparu
viaceré body, vedecky dosť plusieurs points scientifiques assez
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu