bochník -a m.
1. peceň chleba: voňavý b.
2. čo má jeho podobu: b. syra;
bochníček -čka m. zdrob.
bochník -ka pl. N -ky m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ celý chlieb obyč. okrúhleho tvaru (v surovom stave al. upečený); syn. peceň: dvojkilový b.; čerstvo upečený b.; voňavé bochníky s chrumkavou kôrkou; Bochník chleba na bielom obruse uprostred stola sa podobal prevrátenej hlinenej miske. [R. Čižmárik]; pren. Vyhľadávajú rôzne spôsoby a cestičky, ako si zo spoločného bochníka ukrojiť čo najväčší krajec. [Vč 1974] 2. ▶ hmota spracovaná do okrúhleho tvaru, do podoby pecňa: b. syra; bochníky z mletého mäsa; cesto rozdelíme na tri bochníky; Surové ópium sa tvaruje do brikiet alebo do bochníkov. [Inet 2002] ▷ bochníček -čka pl. N -čky m. zdrob.: cestové, mäsové bochníčky; Spotrebitelia sa stále dožadujú malých okrúhlych bochníčkov svetlého chleba. [Vč 1988]
bochník p. peceň
peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru • bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chleba • pecník: odkrojiť z pecníka • hovor. zastar.: vekľa • vekňa (podlhovastý peceň)
bochník, -a m.
1. peceň chleba: b. chleba, ražný, jačmenný b.; vyváľať, upiecť b.;
2. čo má podobu pecňa: b. syra; Miesila hlinu na dvore, váľala z nej okrúhle bochníky. (Šolt.);
bochníkový príd.: b. syr;
bochníček, -čka m. zdrob.
(jeden) bochník; (bez) bochníka; (k) bochníku; (vidím) bochník; (ó) bochník!; (o) bochníku; (s) bochníkom;
(dva) bochníky; (bez) bochníkov; (k) bochníkom; (vidím) bochníky; (ó) bochníky!; (o) bochníkoch; (s) bochníkmi;