boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.; mať b-u
boľačka -ky -čiek ž.
boľačka -ky -čiek ž. hovor. 1. ▶ poranené, boľavé miesto na tele: drobná b.; pofúkať, vyliečiť boľačku; dať náplasť na boľačku; Kolená som mával porozbíjané, často hnisali. Najviac boľačiek som mal, keď som pásaval kozy. [P. Vilikovský] 2. expr. ▶ ťažko riešiteľný al. dlho pretrvávajúci, boľavý problém: chronické, staré boľačky nášho školstva, zdravotníctva; Boľačky tohto národa sú aj našimi boľačkami. [LT 1998]; Napriek všetkým boľačkám dosahujú petržalské školy dobré výsledky. [Vč 1990]
boľačka, -y, -čiek ž. hovor. boľavé, rozjatrené miesto, rana; bolesť: mať b-u; Menili sa tak celé ruky v pálčivé boľačky. (Fr. Kráľ) Nájde sa práca, čo dáva chlieb a hojí boľačky. (Kuk.)
boľačka ž. (boľiačka, boleška) 1. strsl, zsl stršar, strspiš poranené al. hnisavé miesto na tele: Aľe má voľáku boľiačku na ruke, nu_šiou̯ g dochtorovi (Bodorová MAR); Sádlo sa surové otkladalo f tej šupe na bolački, ke_ca volačo zbíralo (Blatné MOD); Ket śe pot pazuchu nazbira, ta to boľečka (Dl. Lúka BAR); bolačka (Markušovce SNV) 2. nov. nádor: boľečka (Dl. Lúka BAR) 3. zvol, gem, novohr, zempl pocit fyzického utrpenia, bolesť: Prestala boľačka, aj zubi aj hlava (Kozí Vrbovok KRU); Už nevedela, kde sä podedž od boläški (Brusník REV); Ľem jidz veľo pasuľi z ľečkami, ta budzeš madz boľečku (Hatalov MCH)
boleška p. boľačka
boľačka [-ľa-, -le-] ž boľavé miesto, rana: užjwa se ku wsseligakym zlym wredum a bolečkam (s. l. 1656); gako by ťi kdo nasipal na bolačku soli (GV 1755); ktery maju boljaczky aneb rany w plucsach w wantrobe (RO 18. st)