Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

bočný príd.

1. súvisiaci s bokom: b-á poloha

2. kt. je na boku, postranný: b-á izba, b-é dvere, b-é vrecko

3. smerujúci zboku al. do boku: b. vietor, b-é prúdy, b. útok

4. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok;

pren. b-é úmysly tajné

dost(áv)ať sa na b-ú koľaj prest(áv)ať byť dôležitý; odsunúť niečo na b-ú koľaj; (dozvedieť sa ap.) b-ými cestami, chodníkmi okľukou, nie priamo;

bočne prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bočný; bočne prísl.

bočný -ná -né príd.

bočný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s bokom, postrannou časťou tela: b. posun tela; bočná poloha; tel. zaujať bočné postavenie k náradiu
2.ktorý sa nachádza na boku, postrannej časti niečoho; syn. postranný: b. kryt; pravý, ľavý b. okraj listu papiera; bočné vrecko; bočné sklo na automobile op. čelné; Ruky voľne položila na bočné operadlá kresla. [P. Jaroš]; zool. bočná čiara zmyslový orgán rýb a lariev obojživelníkov nachádzajúci sa po oboch stranách ich tela
3. ▶ smerujúci, pôsobiaci zboku al. nabok, mimo pomyselnej stredovej čiary al. stredového bodu: b. vietor, tlak; b. náraz op. čelný; bočné prúdy op. hlavné; pren. b. útok, chmat zákerný, úskočný; rotačná kosačka s bočným vyhadzovaním
4. ▶ vyskytujúci sa popri hlavnom; syn. vedľajší: b. vchod, oltár op. hlavný; b. príjem, zárobok; bočné ramená Dunaja; severné bočné krídlo paláca; pren. bočné úmysly tajné
fraz. [dozvedieť sa] bočnými cestičkami/chodníkmi nie priamo, okľukou

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

p. aj vedľajší, podradný


nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyvvedľajšídruhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkazbočnýpostranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenieprenesenýobraznýmetaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadreniezaobalenýzastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka


okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvovzdialenýodľahlýbočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličkykniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky

2. p. vedľajší 3, podradný 1


podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružnýdruhoradýtreťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vecbočnývedľajšínepodstatnýnedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významuperiférnyokrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohukniž. inferiórny (op. superiórny)

2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriednytreťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradýmenejcennýmenejhodnotnýnekvalitnýnehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovarpozadný (o obilí horšej kvality) • brakovýsubšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá stravanízkyzlý (o kvalite)


postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonkyvedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulicaprívesný: prívesný vozíkšport.: pomedznýčiarový (o rozhodcovi)

2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajnýskrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermipobočnýbočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkamipokútnynečistýkniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány


tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovanýneznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajenýzatajovanýtajenýutajovanýmaskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotovýargotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôvernýneverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostrannýbočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemnýilegálnynelegálnypokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisnýkuloárnykuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

p. aj nepodstatný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bočný príd.

1. umiestený, ležiaci, stojaci na boku, po strane, vedľa niečoho, postranný: b-é miestnosti, b-á izba, b-é dvere, b. vchod, b-é staviská, b-á ulica, b-á cesta, b-á stena, b-é vrecko; bot. b-é výhonky, korene; pren. b-é úmysly; b-é ohľady (Vaj., Kuk.)

dostať (dostávať) sa na b-ú koľaj mimo toho, čo je hlavné, podstatné, dôležité, odsunúť niečo na b-ú koľaj nevenovať tomu dostatočnú pozornosť, b-ými cestami (cestičkami, chodníkmi) sa dozvedieť ap. okľukou, nie priamo;

2. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok, b-é povolanie (Ráz.), rozprávať ako vec bočnú (Tim.); Tlačiara pokladal za bočnú osobu. (Tat.);

bočne prísl. zried.

bočný príd.
1. csl umiestený na boku, postranný: Bočňie posťeľovie doske držia predňí hlávik ze zadňím a udržujú posťeľovuo dno (Pukanec LVI); Kone tahali za bočné štrangi, pobočki (Brestovany TRN); Vuz ma na bokach bočne deski (Dl. Lúka BAR)
L. bočni remeň (Stanča TRB) - lícnica, časť kantára; bočné deščički (St. Turá NMV) - doštice spájajúce vrch a spodok jarma; bočňa̋ hnojňicä (Párnica DK) - bočná doska na voze hnojničiaku; bočne koľeso (Ľubica KEŽ), bočné koleso (Myjava) - palečné koleso v mlynici; bočnie kápi (Černová RUŽ) - časť podkovy na prasknuté kopyto; bočná izba (Beluša ILA), bočna hiška (Spiš. Štvrtok LVO) - hosťovská izba vedľa hlavného priestoru hostinca; boční lúbok (Srňacie DK) - bočná doštička na husliach
2. jor, turč, zvol, strnitr, miest. vsl vedľajší, nie hlavný: Boční zárobok je pltňica (Krpeľany MAR); Mi po takih bočnih uľičkoch še pokruciľi a hibaj vonka zoz valalu na zahumňe (Brezina TRB); bočná cesta (Zázrivá DK)
L. bočná ďeďina (Dol. Kubín) - zastrčená vo vrchoch; boční mláďenci (Detva ZVO) - nepozvaní, nevítaní hostia; bočné ďieťa (Návojovce TOP) - nemanželské; bočni kupec (Závadka SAB) - nadháňač, vábnik kupcov; bočne prísl. k 2: Vam aj bošne velé zarobí (Kameňany REV)

bočný príd
1. umiestnený, postavený na boku: bočni murik (ZVOLEN 1658); na geden par sstwerien tasski bočnie (RADVAŇ 1702); na bočních kameňoch (BR 1785)
L. b-á bolesť, b-é klanie v boku J. Fernandez nesnesitedlnau bolesty bočnau trapen byl (SPo 1690); rada proti bočnimu klany (LR6 17. st)
2. vedľajší, op hlavný: bočne darebne pruti a konare usilowne čist (PR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bočné paluby musia byť et plats-bords doivent être
a bočných odrazových skiel et des catadioptres latéraux
alebo bez bočných nárazníkov ou sans tampons latéraux
bočných a zadných stien des parois latérales et arrière
bočných dverí alebo typ de portes latérales ou le type
medzi dvoma bočnými stenami entre les deux parois latérales
na každej bočnej stene sur chaque paroi latérale
zadné a bočné steny parois arrière et latérales
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu