bludár m. csl tulák, nestály človek, pobehaj: Gďeže si bou̯, ti bludár?! (Martin); Jano, to je bludár, ráz robí jennom mesťe, ráz druhom, ňiďe dlho ňevidrží (Návojovce TOP)
F. noční bludár (Bošáca TRČ); Chodzí jak ten bludar, ňema ňigdzi mesca (Torysa SAB) - túla sa bludárka ž.: Z dákó bludárkó se oženil vo svete (Kameňany REV); bludárka (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO); bludárisko m. zvel. expr.: Viprala som ho svetom, toho bludáriska (Kameňany REV)