blen, -u m. jedovatá rastlina horkej chuti: horký ako b. veľmi; bot. b. čierny (Hyoscyamus niger);
pren. horkosť, trpkosť: mať v ústach, v srdci (horký) b.; horký b. života (Čaj.); do nášho (šťastia) padla kvapka blenu (Vans.) vyskytla sa trpkosť; I ona okúsila celý blen, celú horič odriekania. (Kuk.);
blenový, bás. i blenný príd.: blenná slza (Sládk.)