blednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa bledším, bledým: líca jej b-ú; hviezdy b-ú;
pren. spomienky b-ú miznú; expr. b. závisťou, od závisti závidieť
blednúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutie nedok. 1. ▶ strácať výraznú farbu; stávať sa bledým: farba na slnku bledne; blednú mi líca; nebo, mesiac bledne; kvet bledne; koža bledne; Zina pripomínala kyticu pivónií, šéf naopak bledol námahou, statočne však pokračovali v tanci. [H. Dvořáková] 2. ▶ (o predmetoch a javoch) strácať zreteľné obrysy, kontúry, stávať sa nejasným; syn. znejasnievať, miznúť: postava bledla v diaľke; jeho tvár bledne v pamäti; nádej, sláva bledla; spomienky blednú; láska k Michalovi akoby bledla ◘ fraz. blednúť od závisti, nenávisti veľmi závidieť, nenávidieť ▷ dok. ↗ vyblednúť, k 1 i ↗ zblednúť
blednúť p. šedivieť
šedivieť nadobúdať šedivú, sivú farbu (o vlasoch) • sivieť: vlasy mu na sluchách šedivejú, sivejú • obelievať • zbelievať • pobelievať • pošedivievať (trocha, postupne): hlava mu obelieva; šedivie, obelieva ako holub; fúzy mu zbelievajú, pobelievajú • blednúť • expr. prašivieť (strácať pôvodnú farbu): látka na slnku bledne, prašivie
blednúť, -ne, -nú, -dol nedok. stávať sa bledým: tvár bledne, obloha bledne;
pren. slabnúť, zanikať, tratiť sa: túžby, nádeje blednú;
dok. zblednúť