blbý príd. subšt.
1. sprostý, hlúpy, nezmyselný: b-á otázka, mať b-é reči
2. zlý, mizerný: mať b-ú náladu; blbo prísl. i vetná prísl. k 2 sprosto, hlúpo, nemúdro; zle, mizerne: b. sa vyjadriť; je mi b. zle sa cítim; blbosť -i ž. sprostosť, hlúposť: povedať b.; spraviť b. nerozumný čin
blbosť 1. p. táranina, sprostosť 1, 2 2. p. daromnica 1
blbosť p. blbý
blbý príd. (čes.)
1. (o človeku) duševne menejcenný, idiotský: Ešte i sestra ich bola blbá od narodenia. (Záb.) Jej deti sú sprosté, ba často blbé — žobráci. (Urbk.) Veru, táto i tak nie pekná deva bola akoby blbá. (Vans.)
2. expr. (o veciach) hlúpy, nezmyselný: plod tyranského, nesvedomitého, blbého utláčania (Hurb.); škriabať sa na tento blbý, prašivý vrch (Vaj.); (zver), ktorá sa môže noriť v spánku blbom (Hlb.); b-á pomluva (Kuk.);
blbo prísl.;
blbosť, -ti ž.
1. duševná menejcennosť, idiotstvo;
2. expr. hlúposť, nezmyselnosť (Vaj., Urb., Jes.)
(jedna) blbosť; (bez) blbosti; (k) blbosti; (vidím) blbosť; (ó) blbosť!; (o) blbosti; (s) blbosťou;
(tri) blbosti; (bez) blbostí; (k) blbostiam; (vidím) blbosti; (ó) blbosti!; (o) blbostiach; (s) blbosťami;